Femme fatale starovekého Egypta oplývala bohatstvom, mocou a schopnosťou presviedčať mužov vo svoj prospech. Okrem vládnutia a diplomacie stál za povšimnutie aj jej sexuálny život.
Kleopatra VII. Filopatór (13.1. 69 p.n.l – 12.8. 30 p. n. l.) je väčšinou uvádzaná len ako Kleopatra, bola egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov. Bola treťou dcérou kráľa Ptolemaia XII. a neznámej matky, ale historici sa domnievajú, že ňou bola priamo kráľova sestra.
Podľa nových vedeckých objavov nebola dvakrát vyhlásenou krásavicou. Mala mať veľký zahnutý nos a široké ústa, ale nechýbal jej sexepíl a schopnosť sa šikovne nalíčiť. Rada nosila priesvitné oblečenie, mala zvodný hlas, bola inteligentná, nechýbal jej dôvtip a umenie konverzácie. A pre dobro svojej veci využívala sex.
Vydaj podľa tradícii
Svadby a plodenie potomstva v rámci priamej rodiny nebolo (nielen) u egyptských vladárov nič neobvyklé. Mala sa tak zachovať čistota kráľovskej krvi, moc a majetok. Nad genetickými nevýhodami často incestného miešania sa vtedy nezamýšľali.
V súlade s egyptským zvykom sa Kleopatra vydala po otcovej smrti za mladšieho brata Ptolemaia XIII.. Otec určil ešte pred smrťou oboch za spoluvládcov, pretože podľa egyptského práva musela mať mužského spoluvládcu.
Počas svadby mal Ptolemaios XIII. ledva 12 rokov, čo Kleopatra využila vo svoj prospech. Rýchlo ho odsunula nabok a začala vládnuť. Po troch rokoch ju ale brat poslal do vyhnanstva.
Utiekla do Sýrie, kde zviedla rímskeho generála Julia Caesara a presvedčila ho, aby v jej mene znovu dobyl egyptský trón. Ptolemaios XIII utiekol a neskôr zahynul. Po návrate do Egypta sa vydala za ďalšieho brata Ptolemaia XIV.
