Bola jednou z najnenávidenejších a najkrutejších nacistických dozorkýň počas 2. svetovej vojny. Svoje sadistické chúťky si najradšej vybíjala na najslabších. Za svoje zverstvá zaplatila najvyššiu cenu.
Po dovŕšení 18 rokov prešla do výcvikového tábora pre pomocné sily SS v Ravensbrucku, neskôr pracovala v čisto ženskom koncentračnom tábore (1942).
V marci 1943 bola premiestnená do najkrutejšieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde jej sadistické sklony dosiahli vrchol. V polovici roka 1944 sa stala obávanou Rapportführerin (funkčne druhá vo vedení tábora).
Funkciu si užívala po svojom, rozhodovala o živote a smrti tisícov ľudí. Palicu, bič a pištoľ mala vždy po ruke. Občas poštvala na väzenkyne zúrivé psi.
Jej brutalita zaskočila aj hlavného lekára tábora Eduarda Wirthsa, ktorý jej zakázal vstup do nemocnice, hoci on sám poslal na smrť tisíce ľudí. Medzi väzňami Irmu prezývali „krásna beštia“, „blonďatý anjel“ či asi najvýstižnejšie „hyena z Osvienčimu“.
Popri nadobudnutej moci bola pri chuti aj sexuálne. Nútila vybraných väzňov k pohlavnému styku, a do sýtosti si užívala aj s mnohými dozorcami SS či lekármi (údajne vrátane Dr. Mengeleho).
Jedna z bývalých väzenkýň Giselle Perl vo svojich pamätiach tvrdila, že keď bičovala mladé dievčatá do pŕs, tak ten pohľad ju vzrušoval.
