Bola významnou francúzsko-poľskou vedkyňou na poli chémie a fyziky. Lenže prelomové dielo, ktoré ju preslávilo, viedlo aj k jej zániku.
Za dosiahnuté vedecké výsledky dvakrát získala Nobelovu cenu: prvú v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curiem za výskumy rádioaktivity, a druhú v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia, a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.
"Curie sa môže pochváliť mimoriadnym množstvom úspechov," hovorí Patricia Faraová, prezidentka Britskej spoločnosti pre dejiny vedy, ktorá francúzsku vedkyňu poľského pôvodu nominovala. "Bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, prvou ženskou profesorkou na Parížskej univerzite a prvou osobou – všimnite si, že som použila slovo osoba, nie žena – ktorá získala druhú Nobelovu cenu."
Pod jej vedením boli uskutočňované aj prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity.
„Šance boli vždy proti nej,“ dodáva Faraová. „V Poľsku jej vlastenecká rodina trpela pod ruským režimom. Vo Francúzsku sa na ňu pozerali s podozrením ako na cudzinku, a samozrejme, kamkoľvek prišla, bola ako žena diskriminovaná.“
Marie Curie bola žena činu aj intelektu. Počas 1. svetovej vojny napríklad pomáhala vybaviť sanitky röntgenovým zariadením a často ich sama odvážala na front.
Jej stanice prezývané „Petits Curies“ spolu vyšetrili viac ako 3 milióny zranení francúzskych vojakov. Na tomto projekte s ňou spolupracovala aj staršia dcéra.
Postupne vedkyňa ochorela vplyvom dlhodobej práce s rádioaktívnymi materiálmi, pri ktorých vtedy neboli známe ich zhubné účinky na ľudské zdravie. Nikdy však nestratila odhodlanie vyniknúť vo vedeckej kariére, ktorú milovala.
Zomrela 4.7. 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy na leukémiu. Je pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.
Jej pamiatku uchováva spoločnosť pre boj proti rakovine, ktorá nesie jej meno a naďalej pomáha nevyliečiteľne chorým pacientom na celom svete.
