Ženy vo väčšine prípadov povedia jednoznačné áno. Pre ne je pôrod náročný psychicky aj fyzicky. Majú za sebou týždne bolesti, ktoré skončia tou najväčšou.
„No áno, mal by byť pri pôrode. Chápem to ako pomoc muža žene. Ja som bol, dalo sa to prežiť. Statní chlapi síce strašili, že potom nejaký čas sa nebudeme vedieť na ňu pozrieť ako na sexi manželku, ak viete čo myslím, ale prešlo to.“ (Dalibor, 37)
„Nebudem ho nútiť, ale privítala by som jeho prítomnosť. Nech je rodina spolu od prvého momentu.“ (Saša, 28)
“Bojím sa, že tam niekde z toho všetkého odpadnem.“ (Lukáš,22)
„Za našich čias nič také nebolo. Keď bolo po všetkom, muž nás prišiel navštíviť až na izbe. Ani by som nechcela, aby ma tak videl. Ale teraz je iná doba." (Milada, 67)
„S manželkou sme spolu odrodili dve deti. Prvú nevoľnosť som mal skôr z nejakej dezinfekčnej ´vône´ na pôrodnej sále, trocha čerstvého vzduchu ale pomohlo. Staršieho syna som videl dokonca vyliezať v priamom prenose. Vtedy som neriešil krv či celý dej okolo. Nespustil som z neho oči do označenia na nožičke, lebo sa naraz rodilo vo viacerých boxoch. Potom som žene poctivo tlačil na brucho. Myslím, že som jej tam len pomohol. Neľutujem ten zážitok.“ (Michal, 47)
