Varenie bez cibule je takmer rovnako nemožné, ako vynechať v kuchyni soľ. Od surovej len tak na maslovom chlebe, až po množstvo rôznych receptov tu má cibuľa svoje pevné miesto.
Z vlastnej skúsenosti už asi viete, že nie vždy spotrebujete všetku nakrájanú cibuľu. To sa stáva hlavne pri varení vo veľkom – povedzme pri varení veľkého kotla guláša pre hladnú partiu priateľov. Trochu spotrebujete aj hneď, ale čo ak jej ostane viac?
Tu sa gazdinky delia na dva tábory. Jeden tvrdí, že ju môžete bezpečne skladovať a použiť neskôr. Druhý tábor naopak bije na poplach tvrdením, že zvyšky sú čoskoro škodlivé a treba ich pre istotu vyhodiť. Podľa nich taká cibuľa priťahuje toxíny rôznych mikróbov, čo môže po skonzumovaní na druhý deň viesť k žalúdočnej nevoľnosti, cholelitiáze (ochoreniu žlčových ciest) až po otravu jedlom. Aká je pravda?
K téme sa vyjadrila aj americká National Onion Asociation (NOA, Národná cibuľová asociácia), ktorá uviedla, že: „Chemické zloženie cibule nie je živnou pôdou pre mikróby, to znamená, že nepodporuje rast a rozmnožovanie baktérií, pretože má nízke pH a nízky obsah bielkovín, preto nie je ideálnym prostredím pre baktérie.“
