Bola jednou z najnenávidenejších a najkrutejších nacistických dozorkýň počas 2. svetovej vojny. Svoje sadistické chúťky si najradšej vybíjala na najslabších. Za svoje zverstvá zaplatila najvyššiu cenu.
Nad jej perverznými sklonmi a hypersexualitou sa nikto z kolegov nepozastavoval. Iné zdroje zasa tvrdia, že napriek svojej fyzickej kráse Irma neváhala zohyzdiť tváre pekných väzenkýň, aby sa zbavila nežiaducej „konkurencie“. Mimoriadne vysoko si vážila svoju krásu, a po vyhratej vojne plánovala kariéru filmovej herečky. Všetko ale dopadlo inak.
Po skončení 2. svetovej vojny sa konal na jeseň 1945 v nemeckom Lüneburgu Belsenský proces, kde sa Irma spolu s ostatnými dozorcami postavila pred súd.
Podľa britského vojnového práva bola odsúdená za vojnové zločiny proti ľudskosti k trestu smrti obesením. Pred popravou si spievala v cele nacistické piesne. Zaslepená chorou ideológiou svoje zločiny nikdy neoľutovala.
V deň popravy sama kata poháňala slovami „rýchlo“. Rýchlo však 13.12. 1945 nezomrela. Kvôli „chybe“ popravcu sa namiesto rýchleho zlomenia väzu niekoľko minút dusila. Mala iba 22 rokov. Stala sa tak najmladšou popravenou ženu 20. storočia.
