Spoločnosť v tanečnej sále sa správala zdržanlivejšie a omnoho tichšie ako dnes. Spôsoby boli formálnejšie, oblečenie jemnejšie a tanečné kroky - tie ovládali všetci!
Podľa sprievodcu etiketou prof. Clendenena z roku 1895 sa od mužov očakávalo, že oproti pasívnym ženám budú v tanečnej sále mimoriadne aktívni.
Všeobecné pravidlá zneli: muž v úvode odprevadí svoju partnerku do šatne a keď je pripravená, vráti sa k nej a sprevádza ju do prijímacej miestnosti. Nasleduje prvý tanec, večera a vykrúcanie žien počas celej noci. Po príchode domov, ak dáma pozve muža k sebe, musí odmietnuť. Jeho povinnosťou je ozvať sa jej do dvoch dní.
Čo sa týka tanca, "dobrý zvykom vychovaného džentlmena je vždy obchádzať dáme vlečku a nikdy sa ju nepokúšať prekročiť. Ak náhodou pošliape jej šaty, poprosí ju o prepáčenie. No ak by ich pre svoju nešikovnosť roztrhol, musí sa ponúknuť, že ju odprevadí do šatne," odporúčal Clendenen.
Rovnako zdvorilé správanie sa od muža očakáva počas celého večera. "Ak dáma počas bálu požiada pána o akúkoľvek láskavosť, napríklad sa ho opýta, či má k dispozícii kočiar, mal by jej byť za každých okolností nápomocný."
Pravidlá správania v tanečnej sále
(Odporúčania z „Pravidiel etikety a domácej kultúry“ z roku 1886)
- Muž, ktorý odmieta tancovať, nemá na bále čo robiť.
- Hlučné rozprávanie a búrlivý smiech v tanečnej sále sú v rozpore s pravidlami etikety.
- Dámy nosia výlučne biele rukavice. Prípustné sú veľmi svetlé odtiene.
- Manželský pár v spoločnosti netancuje. V opačnom prípade ide o prejav nezvyčajnej pozornosti muža smerom k žene.
Pokračovanie na ďalšej strane.
