Anthony Perkins, tak trochu strašidelný, no mimoriadne talentovaný herec z Hitchcockovho thrilleru „Psycho“, zomrel na komplikácie spôsobené AIDS v roku 1992. Jeho posledné slová sú však aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.
Podobne ako v koži Normana Batesa, aj v osobnom živote bol Perkins napätý a tichý. Úprimne hovoril o psychickom trápení, ktoré zažíval ako jediné dieťa divadelnej a filmovej hviezdy 30. rokov, Osgooda Perkinsa.
Počas jeho detstva bol otec často preč. Cestoval s divadelnými predstaveniami alebo natáčal v Hollywoode. Malý Tony, ktorý zostal doma na Manhattane, sa nezdravo pripútal k svojej matke Janet a začal „žiarliť“ vždy, keď sa otec vrátil.
Prial si, aby bol mŕtvy – a zrazu, keď mal Perkins 5 rokov, Osgood skutočne zomrel na infarkt. Malého chlapca zavalila zdrvujúca vina, ktorá poznačila nielen jeho vzťah s matkou, ale aj celý jeho život.
„Nahováral som si, že moje želanie ho v skutočnosti zabilo,“ povedal Perkins spisovateľovi Bradovi Darrachovi v roku 1983. „Modlil som sa, aby sa môj otec vrátil. Pamätám si tie dlhé preplakané noci. Celé roky som v sebe živil nádej, že v skutočnosti nezomrel. Stal sa pre mňa mýtickou bytosťou, ktorej sa treba báť.“ Pokračovanie na ďalšej strane.
