Každé rifle, košeľa alebo šaty, ktoré vám roky stoja v šatníku, dokáže zužitkovať. Navštívili sme ateliér upcyklátorky Janky, kde "staré veci" dostávajú druhú šancu.
Kde sa zrodila myšlienka o vlastnej značke? A čo bol tvoj prvý upcyklovaný kúsok?
Pre svoju duševnú rovnováhu potrebujem tvoriť. Šitie považujem za veľmi tvorivá činnosť, pre mňa je to akoby istá forma meditácie – pretože pri spájaní a vytváraní vecí sa plne sústredím iba na túto aktivitu a všetky myšlienky z hlavy sú fuč.
Šitie je teda forma kreatívneho vyjadrenia sa, prezentácie svojich ekologických postojov, a zároveň aj psychohygiena. Moja značka sa volá Špajza dizajn. Lebo som ušila veci z toho, čo som našla v špajzi. (smiech)
Pod touto značkou som začala šiť najmä bytový a úžitkový textil. Nepamätám si presne, či to boli tašky alebo návliečky na vankúše, či obrus. Fakt neviem.
Čo vyrábaš najčastejšie?
Baví ma prerábať oblečenie na úžitkový textil. Obľúbené shopperky, ľahké „gym sacky“ alebo vrecká. Mimochodom, vrecká predstavujú nedocenenú súčasť našich životov! Ja mám vrecká hádam na všetko: na jedlo, na topánky, na spodnú bielizeň pri cestovaní, na káble a nabíjačky, na nákupy, na pranie oblečenia, na sušené bylinky…
Šijem samozrejme aj na objednávku. To je však len pre mimoriadne trpezlivých ľudí. (smiech) Slow fashion beriem doslovne!
A čo dizajn? Tvoríš na základe vopred pripravených náčrtov?
Ak by som chcela odbiť túto otázku, tak ti poviem: kuknem a vidím. V skutočnosti je to naozaj tak. Ak vidím nejakú látku či materiál, v hlave mi naskočí obraz o veci, ktorá sa dá z toho vyrobiť.
Následne už nastupuje tvorivá trýzeň, pretože sa ten obraz v hlave snažím pretaviť do reálneho oblečenia alebo iného textilného kúska. To, čo vidím v hlave, skúšam ušiť a skompletizovať. Nie vždy sa mi to podarí.
Čo robíš s textilným odpadom, ktorý ostane?
Budeš sa asi smiať, ale dávam ho ďalej. Alebo ak mám chuť, tak ušijem a vypchám takého hada, ktorý stráži unikajúce teplo na okennom parapete či na zemi pri dverách.
V každom prípade sa pri výrobe riadim jednou zásadou: strihám tak, aby som mala čo najmenej odpadu. Preto sú moje vrecká a tašky originálne, lebo majú rôzne veľkosti. Napríklad dostanem do rúk starý damaškový obrus, tak si ho najprv dôkladne pozriem a označím všetky nevyprateľné škvrny. Potom premýšľam, čo z neho vyrobím a ako ho postrihám, aby bolo čo najmenej odpadu.
Kde sa dajú tvoje výrobky kúpiť? A kde vyskúšať?
Mám to vymyslené tak, že šijem a šijem a vymýšľam a tvorím. Pod mojimi rukami vznikajú výrobky, ktoré čakajú na objavenie. Čiže niečo ušijem a ono sa to hompáľa u mňa v ateliéri dovtedy, kým mi univerzum alebo sociálna sieť k nemu nepošle zákazníka. (smiech)
Vyrábam do zásoby, len tak. Lebo pri tom úžasne relaxujem. Ateliér mám v Bratislave na Peknej ceste, takže vyskúšať sa dá osobne, po dohodnutí termínu. Alebo vec pomeriam do detailov a informácie o mierach pošlem. Tak sa dá tiež nakupovať. Moju aktuálnu ponuku mám na sashe.sk.
Plánuješ svoje aktivity v budúcnosti rozvíjať?
Chcela by som mať malý obchodík a sedieť vo výklade, kde by som strihala, šila, maľovala na textil. Ak by išiel niekto okolo, tak by sa pristavil, vošiel dnu a pozrel si to, čo je hotové. A kúpil, samozrejme.
Chcela by som naučiť ľudí používať vrecká na všetko možné aj nemožné. A ešte ich naučiť aj to, že nemajú ochkať nad cenami ručne vyrobených vecí – pretože to je "chorobou" dneška, keďže aj trh handmade producentiek (producentov) je plný ľudí, ktorí nevedia počítať.
Materiál je tou najlacnejšou položkou pri mojej práci. Čas je drahý. "Time is money“, ako sa vraví. Cena výrobku odráža najmä spotrebovaný čas a nápad. Budem veľmi rada, ak sa u nás naučíme vážiť si aj krajčírky rovnako ako iných remeselníkov. Veď takému vodárovi zaplatíme majland bez mihnutia oka a za ušitú vec by sme najradšej platili iba niekoľko centov.
Myslím si, že takéto pokrivené videnie cien textilných výrobkov majú na svedomí práve tie tričká za 3 eurá a iné lacné odevy.
Venuješ sa charite, profesionálne fotíš a upcykluješ. Povedz, ako sa toto dá stíhať?
Rada by som šila a tvorila na plný úväzok. Momentálne si však neviem predstaviť, že by som z toho dokázala zaplatiť hypotéku, životné náklady a ešte aj nejako fungovať. Ak áno, bolo by to krásne. To by som však musela mať ceny ako Dior. (smiech)
Venujem sa fotografovaniu, mojou srdcovkou je food fotografia. To je krásna práca, pretože po fotení môžem modelky zjesť. Okrem toho pracujem pre dve úžasné občianske združenia, ktoré robia fantastickú prácu. Jedným je aliancia NIE RAKOVINE a druhým je Post Bellum.
Keď mám trochu času, veľmi rada cestujem a dívam sa na svet. Len tak, z nohy na nohu. A milujem varenie! Na svete je tak veľa zaujímavých miest a vecí, ktoré by som ešte chcela vidieť a stihnúť nejako zaznamenať. Uvidíme, čo sa z mojich plánov podarí zrealizovať.
