Každé rifle, košeľa alebo šaty, ktoré vám roky stoja v šatníku, dokáže zužitkovať. Navštívili sme ateliér upcyklátorky Janky, kde "staré veci" dostávajú druhú šancu.
Stretla si sa niekedy s vyslovene negatívnym názorom na tvoje oblečenie?
Samozrejme! Od mojej mamy, ešte v začiatkoch šitia. Alebo od profesorky na strednej škole – pretože som si veci nielen šila, ale aj maľovala či sprejovala farbami. (smiech)
To bolo v porevolučných časoch dosť divoké. Teraz som oveľa konzervatívnejšia, hľadám v sebe viac odvahy – napríklad ako Beth Ditto, ona je pre mňa fascinujúca odvážna žena.
Aké iné materiály okrem textilu používaš?
Milujem textil – v obchodoch s látkami hladkám balíky látok. Mám v hlave množstvo kombinácií, no v mojej produkcii sa všetko točí okolo textilu. Ide o nepochybne mimoriadne kreatívnu prácu.
Premýšľala si, že v budúcnosti zakomponuješ do svojej výroba aj iné ekologické materiály?
Páči sa mi drevo – lenže si nedokážem dosť dobre predstaviť praktickú vec s drevom, ktorá sa dá prať. Takže zrejme zostanem pri tom textile, ktorý je pre mňa najľahšie pochopiteľný a uchopiteľný.
Ktorá látka / komponent používaná-ý v módnom priemysle je podľa teba najmenej ekologická-ý?
Plastové obaly na všetko. Plastový obal na tričko, plastový návlek na kabát a jednotlivé kovové časti prelepený tým priľnavým plastom. Plastové vrecia, v ktorých sa balia desiatky či stovky kusov samostatne (v plastoch) zabalených odevov. Hovoríme o tonách jednorazových plastov.
Áno, firmy zaplatia recyklačné poplatky za obaly. Problém vidím v tom, že obaly tohto typu vôbec vznikajú. A spotrebúvajú prírodné zdroje pri svojom vzniku, a rovnako znečisťujú prírodné zdroje pri svojom zániku. Ich životnosť a opakované použitie je minimálne. Môžeme sa baviť o šialenom dopade transportu – nákladné lode produkujú neuveriteľnú uhlíkovú stopu.
Otvoríme aj ďalšie oblasti? Napríklad chemické zaťaženie teritórií, ktoré pestujú bavlnu, alebo znečistenie riek kvôli farbeniu a produkcii látok či hotových odevov. Neprehliadnime ani sociálnu nespravodlivosť pri výrobe fast-fashion produktov.
Ako vidíš, nejde o konkrétne látky či komponenty, nejaké konkrétne chemické látky či fyzikálne procesy, ktoré by sme vymenovali. Ide o celý balík aktivít, ktorý spôsobuje, že textilný priemysel vytvára až 10% celosvetového zaťaženia uhlíkovou stopou.
Zdá sa, že planéte vďaka našej ľahostajnosti prihára. Čo teda môžeme v zmysle udržateľnosti ako spotrebitelia okamžite urobiť? Alebo, ako začať riešiť svoje obliekanie "rozumne"?
Prvým krokom je vlastné rozhodnutie zmeniť svoje nákupné a spotrebiteľské správanie sa. Druhým – premýšľať, či danú vec naozaj potrebujem.
Nezabúdajme, že pre podporu nákupných ošiaľov sú najmä vo veľkých reťazcoch vybudované marketingové, strategické či psychologické tímy, ktoré hľadajú najefektívnejší spôsob predaja a zvyšovania tržieb.
Ty, ako spotrebiteľka, si vydaná na pospas krásnym obrázkom a ľúbivým reklamám, vďaka ktorým máš uveriť, že budeš vyzerať úžasne. A tu musíš pocítiť alarm v hlave a položiť si otázku: naozaj to potrebujem?
Asi by som odpovedala: Pribrzdi. Premýšľaj. Spomaľ. Slow… a odtiaľ sme už iba na skok k slow fashion.
Ukážky Jankinej práce nájdete v galérii →
Obchodné reťazce neraz lákajú na tričká za 3 eurá…
Je to jedno z najdrahších tričiek, aké môžeme kúpiť! Ak hovoríme o novom tričku, samozrejme. Prečo ho považujem za drahé? Počítajme len tak, v hrubých obrysoch:
pestovanie bavlny, zalievanie, zber, spracovanie na vlákno, utkanie látky, strihanie, šitie, balenie, transport, zaskladnenie, distribúcia, predaj. Tvorba zisku. Je logické, že chceš zarobiť, veď preto podnikáš. Takže moja otázka znie: Kto nedostal zaplatené tak, aby mohol dôstojne žiť zo svojej práce?
Áno, aj v textilnej výrobe je množstvo automatizácie, aj napriek tomu existujú fabriky v rozvojových krajinách, kde ľudia tvrdo pracujú a nemajú adekvátnu mzdu. A to nehovorím o detskej práci, ktorá je pre textilnú branžu častým javom. Naozaj chceš kupovať lacné oblečenie? Tak si vždy spomeň na celý reťazec a pýtaj sa, ako je možné, že je cena taká nízka.
