„Ak by Christian neskončil v mladosti na mizine, bol by z neho amatér, ktorého meno by nikto nepoznal,“ povedala Diorova priateľka z detstva Suzanne Luling.
Christian Dior dokázal v snahe presadiť sa nemožné, čím donútil celý svet padnúť mu k nohám. Jeho úspech, založený na inováciách a svojských obchodných praktikách, z neho urobili najúspešnejšieho módneho návrhára, ktorý do svojich kolekcií neváhal vpisovať vlastný román.
Hoci Dior dýchal pre umenie, podvolil sa nátlaku svojho otca a v roku 1925 začal študovať medzinárodné vzťahy a politológiu s tým, že sa bude živiť ako diplomat. To, čo však v skutočnosti ovládalo jeho bytie, neboli politické systémy. Po ukončení školy prevzal malú umeleckú galériu, ktorú mu kúpil otec pod podmienkou, že nebude niesť jeho priezvisko. (Nepredstavujte si Diorovu galériu ako chabý začiatok jeho odvážneho sna. Disponovala totiž dielami takých významných umelcov ako Georges Braque, Max Jasob či Pablo Picasso)
Nadšenie mladého Christiana pochoval finančný kolaps a udalosti spojené so smrťou staršieho brata a matky v tom istom roku. Ani krach galérie nedával Diorovi dôvod vrátiť sa k úvahám o diplomacii. Talent, ktorý v jeho vnútri celé roky driemal, ho napokon doviedol k naplneniu odvážnych plánov – založeniu domu módy, ktorý predstavuje začiatky revolúcie v dámskom odievaní.
Svoj newyorský salón, jediný svojho druhu, otvoril na jeseň v roku 1948. Ešte v tom istom roku uviedol na trh Dior Parfums – Miss Dior. Inšpiráciou sa mu stala jeho sestra, ktorú Mitzah Bricard (dizajnérova múza) privítala v salóne slovami: „Pozrite, Miss Dior! Miss Dior! Tak sa bude volať prvý parfum!“
Život módneho génia však skončil príliš skoro. V roku 1957, niekoľko mesiacov po tom, čo sa objavil na obálke časopisu Time, odcestoval na dovolenku do Talianska, kde utrpel tretí infarkt. Snaha o záchranu jeho života bola zbytočná. Zomrel vo veku 52 rokov, v čase, kedy Diorov dom zarábal viac ako 20 miliónov dolárov ročne.
Zdroj: Isabelle Rabineau: Dior (Brána, 2014)
