Diana Fabianová je doslova všestranná žena. Živí ju nielen umenie, ale pred pár rokmi vytvorila niečo, čo tu ešte na Slovensku nebolo. Jej projekt LáskaTu pomáha slobodným ľuďom nájsť ich spriaznenú polovičku.
Ako vnímate Slovákov vy sama, čo sa týka odvahy prihlásiť sa do zoznamiek, snahy nachádzať nových partnerov, či celkovej otvorenosti sa novým veciam v porovnaní so zahraničím? Keďže ste aj vy sama strávila určité obdobie mimo Slovenska.
My sme v prejavovaní citov rezervovanejší. Ja som žila v Španielsku a o trochu kratšie aj vo Francúzsku. Ak by sme to porovnávali napríklad s tými Španielmi, tak to je naozaj veľký rozdiel. Oni sú nepomerne priamočiarejší a bezprostrednejší v dávaní komplimentov no aj v prejavovaní svojich hlbších sympatií.
A práve to na jednej strane môže byť fajn, keď to nie je doslova vyžiadané. Na druhej strane častokrát žene nemusí vôbec dôjsť, že má muž o ňu záujem, lebo jej to hovorí možno až v takých inotajoch, že to nakoniec nepochopí.
A aj v iných oblastiach randiaceho života sme konzervatívnejší. Hoci to sa za posledné roky aj vďaka vplyvu appiek veľmi mení. Avšak nie vždy iba v tom dobrom zmysle.
Čo sa možno počas posledných rokov v hľadaní typov partnera a partnerky zmenilo? Aký typ žien preferujú na Slovensku muži a aký typ mužov zas ženy? Ktoré pohlavie je náročnejšie pri výbere?
Obe pohlavia sú veľmi náročné a myslím si, že sa to rokmi len stupňuje. Aj vďaka sociálnym sieťam a túžbe mať takého partnera po svojom boku, akého vidíme veľakrát doslova vyretušovaného na Instagrame. Pravdaže to sa netýka všetkých.
Napriek tomu sme naozaj vyberaví, pretože môžeme. Mnohí radšej volia byť sami, než v nefungujúcom, či nenaplňujúcom partnerstve, čo je aj pochopiteľné. Tu je však veľmi zahmlená tá pomyselná hranica, kedy je to ešte pre naše dobro a kedy sú tie nároky už sci-fi požiadavkami. To si však musí každý odsledovať sám.
V čom robia na rande najčastejšie chybu muži a v čom naopak ženy?
Muži (samozrejme nie všetci, no mnohí) sa neodvážia spraviť ten prvý, rozhodný krok a osloviť ženu, alebo si vypýtať jej kontakt. Hoci prídu na akciu, no tam, akoby zamrznú. Ženy zas očakávajú, že muž bude ten aktívny. Chápem, no niekedy je dôležité vyslať aspoň signál, že nám je daný človek sympatický a má od nás ''zelenú'' na to, aby sa priblížil.
Častokrát vznikajú nedorozumenia po tom, ako si kontakty vymenia a začnú si písať. Emotikony nedokážu nahradiť skutočné emócie, ktoré vidíme pri fyzickom, živom kontakte. Tiež je problémom aj ''small talk''. Nikto nás neučí, ako začať a ďalej rozvíjať rozhovor s neznámym človekom.
Niekedy dostávajú ženy doslova šialené komplimenty, myslené tým najlepším možným spôsobom. Nakoniec však vyznejú tak, že sa žena otočí na opätku.
