Kým pre niekoho je stretnutie so spriaznenou dušou, či osudovým mužom scénou z filmu Zápisník jednej lásky, pre iného, či inú to môže byť skôr scéna z filmu Pretty Woman.
Barbora stretla svoju spriaznenú dušu v kaviarni. Raz ráno sedela s kamarátkou na káve pred budovou, kde pracuje a smiali sa tak, že to bolo počuť pravdepodobne aj o ulicu ďalej. Vtedy sa ku nim priblížil vysoký, elegantný muž a spýtal sa, či si môže prisadnúť.
Kamarátke zamrzol úsmev na tvári, lebo vedela, že je to jej prísny šéf Martin, Barbora neriešila a bavila sa ďalej. Po chvíľke Martin pozrel na Barboru a povedal: „Tak milý smiech som už dávno nepočul.“ Usmiali sa na seba a vtedy sa kamarátka zdvihla, že už musí utekať, keďže jej pracovná doba už začala.
Barbora sa zdvihla tiež, ale predtým, ako odišla ju ešte Martin stihol pozvať na obed. Súhlasila. Po obede nasledovalo ešte veľa ďalších stretnutí, až sa z nich stali dobrí kamaráti. Po roku kamarátstva sa dali dokopy.
„Hoci som si nikdy nevedela predstaviť vzťah s mužom starším o 20 rokov, dnes viem, že vek je len číslo. A vôbec nebol ten prísny despota, o ktorom kamarátka rozprávala. Aspoň v súkromí nie.“
