Sama mama! A podnikateľka. V biznise, v ktorom aj muži majú problémy. Časy korony boli likvidačné pre mnohých, stále sa niečo mení v legislatíve a vydržať ten tlak vyžaduje enormné úsilie. Pre porovnanie? Vydržte stáť na jednej nohe počas hurikánu. Asi tak!
Ak by ste poznali podnikateľku v gastrobiznise Veroniku Murányiovú, zrejme by ste si položili otázku, kedy to všetko táto útla žena stíha. Má ten deň 38 hodín, pozná trik ako to všetko zvládnuť, alebo nejakú čarovnú paličku? Lebo zvláda 2 maloleté dcérky, chod malej, útulnej reštiky, ktorá ukrýva hotové umelecké diela (áno, aj k tomu sa dostaneme), a aby toho nebolo málo, vyrába vlastné syry, šunky a stará sa o zvieratá na svojej malej domácej farme.
Keď sa na teba tak pozerám, pritom počúvam ten príbeh, rozmýšľam nad tým, kedy si to všetko stihla… Niekto na to potrebuje desiatky rokov, tebe stačilo pár…
Presne 15, ale mám pocit, že mi to vzalo desaťročia, pre mňa je dôležité, že všetko, čo robím, robím na sto percent, vkladám do toho celú seba. S láskou a pokorou, krôčik po krôčiku. Všetko som sa musela naučiť za pochodu a teší ma každý jeden úspech.
Ako napríklad Odhalenie záhady piva (čo to znamená točiť a čo čapovať, či tlačiť plynom alebo vzduchom, zisťovanie, čo chcú zákazníci, čo by chceli zamestnanci aby zostali, aby vznikla harmónia, aby bola radosť prísť na pivo a dobré jedlo, ale aj do práce. Som zástanca teórie, že nie len zákazník, ale aj zamestnanec musí byť spokojný. Čašník predsa nesmie byť hladný a smädný.
Krehké žieňa v tvrdom gastrobiznise. Ako si sa k tomu vôbec dostala?
Omama pre mňa začala veľkou láskou. Vrátila som sa z Anglicka, kde som rok pracovala v kasíne zamilovaná do muža, pre ktorého som rástla o on pre mňa zrel. Dala som si dva mesiace prázdnin, kedy som v Omame brigádovala len tak, lebo som chcela. Zbierala som poháre, umývala bezodplatne a tešila sa, že som s ním.
Potom prišiel problém a problémy sú na to, aby sa riešili. Keďže bývalá prevádzkarka chcela skončiť, bola už unavená a chlap, ktorý mal o reštauráciu záujem sa vyjadril, že z toho chce urobiť futbalový klub s televízormi bez tabuliek a toho čara, ktoré Omama dnes má. A prvé čo urobí, vyhodí jediného človeka, ktorý je tam od začiatku. Vtedy som si povedala a dosť, ja si to vezmem. Nič netušiaca, šťastie začiatočníka asi.
Zavolala som si majiteľa a povedala som mu, že peniaze síce nemám, robiť to neviem, ale dám podniku mladú krv. Tak som začala podnikať v gastrobiznise.
Ako sa dá skĺbiť takáto náročná práca s deťmi, bez partnera, brodiac sa stále sa meniacou legislatívou?
Len ťažko, stojí to veľmi veľa plánovania, veľa večerov keď uspím deti a premýšľam a snažím sa vymyslieť, ako ďalej. Odkedy mám podnik, prešli sme obrovskými zmenami, cez zmenu meny, zmenu pokladničných systémov, zmenu rôznej byrokracie. Vždy, keď sa niečo zarobilo, peniaze som dala naspäť do biznisu.
Či to bolo kvôli novým jedálnym lístkom, novým pokladniciam alebo upravenia priestoru, pretože sa zrazu nesmelo fajčiť alebo si niekto vymyslel novú parkovaciu politiku. Museli sme sa prispôsobiť. Ale odkedy som mama, deti sú pre mňa na prvom mieste. Ale chápu, že niekedy sa inak nedá a maminka doma nenavarí, ale ideme sa najesť k mame do reštaurácie a kým papáme, mama vybaví všetko, čo musí.
- Nič pre KONZERVATÍVNE duše: Na trh som chcela priniesť EXKLUZÍVNE svadobné šaty, aké na Slovensku ešte nie sú, hovorí majiteľka salónu Petra Sekerková Zobraziť článok
- Toto je budúcnosť! Šikovná Slovenka premenila svoju VÁŠEŇ na módnu značku s OBROVSKÝM významom: Záujem o kúsky z odpadu narastá Zobraziť článok