Osud sa s nami občas pekne zahrá. Väčšinou v tých najnevhodnejších chvíľach. Ale na druhej strane, časom aspoň máme na čo s úsmevom spomínať.
Po výške som sa vybrala hľadať šťastie do hlavného mesta. Dlhodobé bývanie u tety nepripadalo do úvahy, lebo mala cholericko – hysterickú povahu a ja si tiež nenechám dvakrát brnkať po nose. Riešením bol podnájom.
Sama som si ho dovoliť nemohla, lebo dať vyše polovicu výplaty za pekný dvojizbák bolo nemožné. Zamestnanie a šťastná náhoda mi priniesli do života kolegyňu Lucku, ktorá po rozchode s frajerom mala rovnaký problém. Na spoločnej káve v kuchynke sme sa dohodli, že si nájdeme niečo spolu. Boli sme rovesníčky s rovnakým pohľadom na svet a záujmami, tak by nám to mohlo klapať aj mimo roboty.
Ani nie týždeň po našej „bytovej káve“ Lucka vbehla do mojej kancelárie so slovami: „Majka, možno máme byt. Pozri si mail, poslala som ti linku.“ Poloha a doprava boli super, cena trochu menej fajn, ale fotky nás presvedčili. Pred sebou sme mali útulný dvojizbák po kompletnej rekonštrukcii. Všetko čisté, nové a voňavé. Po papierovačkách s domácimi sme si presťahovali veci a tešili sa na vytúžené súkromie a ticho.
