Začalo to športovým zranením, ktorým som si ospravedlňovala všetky moje následné komplikácie. Keď bolesť v ruke ani po pol roku nezmizla, práve naopak, bola omnoho intenzívnejšia, zašla som k lekárovi...
Ja a celá moja rodina sme boli v šoku. Môj „ťukanec“ na basketbale bol totiž v skutočnosti agresívna rakovina, pre ktorú mi hrozili amputáciou. Diagnóza prišla z ničoho nič – celej mojej rodine, vrátane mamy, otca a staršieho brata, sa obrátil život hore nohami.
Po diagnóze začal kolobeh, o akom sa mi doposiaľ ani nesnívalo. Chirurg, ortopéd, onkológ… Mama dala v práci výpoveď, otec neustále ukrajoval zo svojej dovolenky, brat skončil u psychologičky a ja som úplne prestala chodiť do školy.
Svoju liečbu som začala 10-týždňovou chemoterapiou, po ktorej som absolvovala rekonštrukčnú operáciu. A po nej tri ďalšie, vrátane dvoch ďalších rekonštrukcií na miestach, kde driemal nádor.
