Vedeli ste, že na Slovensku sa stretáva niekoľko kávových kultúr a miešajú sa tu zvyky spôsobov pitia kávy z rôznych krajín? Sme trochu ako Taliani, trochu ako Balkánci, nepohŕdame ani americkou kávovou kultúrou, ani veľkými šálkami teplej kávy, ako pijú severania.
Mužom príroda nenadelila schopnosť rozoznávať drobné odtienky chuťových či vizuálnych detailov, preto preferujú chute robustnejšie – takže kávové zmesi, v ktorých je aj výrazná robusta.
Káva ukazuje charakter
Slováci pijú niekoľko káv denne, prvú majú zvyčajne už ráno, ďalšiu dopoludnia alebo poobede, niektorí aj podvečer. Ráno si dávajú silnú a výraznú, aby ich naštartovala do nového dňa, po obede menej intenzívnu a možno trocha viac „rozmaznávaciu“, ako je napríklad cappuccino.
Keď niekto vypije viac ako tri silné a výrazné kávy za deň, je s vysokou pravdepodobnosťou veľmi výrazná osobnosť a nie je celkom tímový hráč. Ten, kto si každý hlt kávy vychutnáva, je pohodár a pôžitkár.
Sme národ zvedavý
Slováci chcú o káve vedieť veľa a veľmi sa snažia, aby si ju vedeli správne pripraviť doma alebo vhodnou terminológiou objednať v reštaurácii. Podľa baristky si to zbytočne komplikujeme, najmä pokiaľ ide o terminológiu. „Ani v Taliansku, ktoré mnohí považujú za vzor kávovej kultúry, nie sú jednotní, čo sa týka presných názvov rôznych veľkostí káv, ktoré sa líšia v prvom rade trvaním extrakcie a následne chuťami a množstvom kofeínu.
Na severe Talianska si ju domáci objednávajú pod úplne iným pomenovaním než na severozápade a pod iným na juhu. To nie je problém. Podľa mňa je dôležitejšie vedieť rozoznať kvalitne pripravenú kávu od nekvalitnej. O tom veľa povie napríklad pena. Ak je príliš svetlá, káva je podextrahovaná a pomôže, ak bude jemnejšie pomletá a dáme jej do páky viac.
Naopak, ak je pena príliš tmavá, treba nastaviť hrubšie mletie a znížiť jej množstvo v páke. Dobré espresso má penu karamelovej farby a po vypití nezostáva v šálke,“ radí baristka.
