Nadobudnutú moc vedeli šikovne využiť. Buď ňou stabilizovali manželovu politickú kariéru, alebo ju využili k osobnému prospechu, ktorý nemal so skromnosťou nič spoločné.
Jovanka Broz
Pochádzala z rodiny Budisavljevic, ktorá patrila k etnickým Srbom. Keď jej rodný dom vypálili ustašovci (chorvátske ultranacionálne fašistické hnutie), tak sa ako 17-ročná pridala k juhoslovanským partizánom. Počas 2. svetovej vojny bola pridelená k maršalovi Josipovi Broz Titovi, ako jeho osobná sekretárka.
Pravdepodobne v roku 1952 (nepozná sa presné miesto ani dátum) sa vydala za vtedy 60-ročného juhoslovanského diktátora Tita, ako jeho tretia manželka. Ich vzťah sa dlho zdal nejasný, no v 70. rokoch ju obvinili z pokusu o prevrat, manžel sa od nej odsťahoval, a ona sa na dlhý čas vytratila z verejného života.
Mnohí verili, že sa stala obeťou ambícií rôznych politikov, ktorým sa podarilo zmanipulovať starnúceho maršala, aby sa obrátil proti svojej manželke. Po smrti maršala Tita (1980) žila v domácom väzení na predmestí Belehradu. Do domu zatekalo, nikto nič neopravoval, nemala ani osobné doklady, bez kúrenia žila dlhých osem rokov.
Občiansky preukaz a pas získala až v roku 2009. Zobrali jej auto, takže nemohla ísť na manželov hrob. Ak chcela vyjsť z domu, bolo potrebné informovať vládu. Ľudské práva nemala prakticky 30 rokov. Zomrela v roku 2013 ako 88-ročná na infarkt. Pochovali ju v mauzóleu Domu kvetov neďaleko manželovho hrobu v Belehrade.
