Keď sa ako 20-ročná presťahovala do Paríža, jej život a kariéra nabrali dramatický spád. Nešťastnú minulosť s najkrajším mužom v histórii filmu utopila až v "Bazéne", filmovej klasike Jacquesa Derayho, ktorá ich po rokoch bolesti opäť spojila.
Ktovie, kam by sa život Romy Schneider uberal nebyť toxického vzťahu s ikonou francúzskeho filmu, Alainom Delonom. Ten ich búrlivý spoločný život ukončil zbabelo - ružami a listom na rozlúčku: "Rozum ma núti povedať ti zbohom. Naše manželstvo sme prežili skôr, ako sme sa vzali. Naša práca nám ukradne aj poslednú šancu prežiť. Nenechaj sa pomýliť farbou týchto kvetov: tie ruže nie sú čierne. Vraciam ti slobodu a navždy nechávam svoje srdce," napísal.
Odchod životnej lásky krehkú Romy celkom položil a od samého smútku si podrezala žily.
Zmietaná ťažkými depresiami na sklonku svojho života prestala pracovať. Stala sa závislou na tabletkách a alkohole, neustále fajčila a trpela duševnými problémami. Zomrela nešťastná vo svojom dome 29. mája 1982 vo veku 43 rokov. Napriek mnohým indíciám smerujúcim k samovražde, oficiálnou príčinou smrti mala byť zástava srdca.
V liste pre zosnulú Romy, uverejnenom v Paris Match v júni 1982, Delon v jednom z úryvkov napísal. "Dávam Ti adieu, najdlhšie adieu, ma Puppele. Tak som ti vždy hovoril. Nevnímal kvetiny, ale tvoju tvár, a myslím, že si krásna, snáď nikdy si nebola taká krásna a pokojná ako teraz... To kvôli mne ti prestalo minulú noc biť srdce. Kvôli mne..."