Jednej z najkrajších žien 19. storočia, talianskej grófke Virginii Oldoini, zmenila život cesta do Paríža. Tu sa jej otvoril nový svet - od lásky, cez politiku až po umenie.
Celým menom Virginia Elisabetta Luisa Carlotta Antonietta Teresa Maria Oldoini Rapallini sa narodila v roku 1837 vo Florencii v rodine nižšej šľachty. Namiesto ignorantského otca ju vychovával dedko. V sedemnástich sa vydala za 29-ročného grófa z Castiglione, Francesca Verasisa, s ktorým mala syna.
V roku 1856 bola na príkaz bratranca, vládneho úradníka Camilla di Cavoura, vyslaná do Francúzska, aby s Napoleonom III. Bonapartom prejednala zjednotenie Talianska. Cesta jej obrátila život naruby.
Okrem takmer ročného mileneckého pomeru s Napoleonom sa zoznámila aj so svetom fotografie. Pomer s cisárom jej zaručil veľkú reputáciu, ale aj rozvod s manželom v roku 1857.
Na francúzskom dvore ju poznal každý. Všetci obdivovali jej krásu, vlnité vlasy, svetlú pokožkou, oválnu tvár a očami meniacimi sa z modrej na zelenú. Vždy bola dokonale oblečená a upravená. Bol na ňu úchvatný pohľad.
Po ukončení mileneckého pomeru sa vrátila v roku 1857 do Talianska. O štyri roky neskôr bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo, na ktorého vzniku mohla mať podiel. V roku 1871, tesne po porážke Francúzska Pruskom bola povolaná na tajnú schôdzku so „železným kancelárom“ Ottom von Bismarckom, aby mu vysvetlila nevýhody nemeckej okupácie Paríža. Zjavne bola presvedčivá, pretože k okupácii napokon nedošlo.
