Pár desaťročí dozadu, keď internet ešte nebol taký rozšírený a smartfóny nefungovali ani v bujných predstavách vizionárov, sa ľudia rovnako chceli stretávať a zoznamovať.
Pri dvoch úplne neznámych ľuďoch tak nebola núdza o rôzne prekvapenia. Kto nemal nikoho vhodného vo svojom okolí, škole, práci... občas sa uchýlil k pomerne adrenalínovému stretnutiu “na slepo“.
Aktívne sme sa opýtali oboch pohlaví, nakoľko s tým má skúsenosť každé zo svojho pohľadu. Vo výbere sú len odpovede respondentov s podobným zážitkom. Zámerne sme tentoraz zvolili staršie ročníky, lebo v čase ich mladosti nebolo posielanie fotiek vopred až také rozšírené. Ako teda prežívali to svoje „rande naslepo?“
"Cez nejaký časopis som raz odpísala na inzerát solídneho mladého pána. Ako neskôr z neho vypadlo, pomohol mu s tým jeho kamarát. Naše rande bola čistá ´mačka vo vreci´. Na jeho opise z inzerátu sedela iba športová postava, ale vhodná akurát tak pre sumo. Prvé stretnutie som doslova pretrpela, na druhé som mu navrhla pribrať toho ´nápomocného´ kamaráta. Ten už bol iná káva. Prvého som čím skôr zrušila, s jeho kamarátom sme neskôr chvíľu chodili. To som mala ledva dvadsať, tak vtedy to beriete inak." (Mirka,47)
