Pár desaťročí dozadu, keď internet ešte nebol taký rozšírený a smartfóny nefungovali ani v bujných predstavách vizionárov, sa ľudia rovnako chceli stretávať a zoznamovať.
"Dostal som sa k nej cez kamarátovho kamaráta. Bolo to jeho sestra. Zo slušnosti som vydržal tri hodiny a odprevadil ju domov. ´Hore na kávu´ som už pre istotu nešiel, to by som ako chlap nedal. Bola strašne... neatraktívna. Strašne." (Marcel, 53)
"Mala som jedno leto na vysokej škole, keď som to doslova vyhľadávala. Nikdy som nevedela, kto príde. Pár rande skončilo po hodine, dve až ráno pri spoločných raňajkách. Ale už mi taká skúsenosť bohato stačila." (Marta, 60)
"Jedno také som zbabelo vzdal. Stretli sme sa, ale ja som to zahovoril, že som prišiel vlastne ospravedlniť kamaráta, ktorý pre chorobu nemohol prísť. Bola staršia a všetkým mi pripomínala vlastnú mamu, tak uznáte, že to sa nedá." (Laco, 57)
Na túto vďačnú tému dokonca exituje aj americká komédia Blind Dating (2006), nemecká komédia Mein blind date mit dem leben (2017) či kniha Rande naslepo (od Mareka Zákopčáka).
