Ženy vo väčšine prípadov povedia jednoznačné áno. Pre ne je pôrod náročný psychicky aj fyzicky. Majú za sebou týždne bolesti, ktoré skončia tou najväčšou.
Na jednej strane únava a ubolené telo, ale na druhej nevýslovné šťastie, že môžu držať v náručí svoje vlastné dieťa. Čo v tej chvíli čaká na partnerov a budúcich otcov? Niektorí vtedy pevne stoja vedľa svojej polovičky, iní radšej čakajú niekde v ústraní na správu, ako to celé prebehlo.
Celé sme to vyhodnotili, ako tému vhodnú na anketu. Aké odpovede sme teda dostali na otázku: “Mal by byť muž pri pôrode?“
„Odrodila som dve deti. Pri oboch bol manžel, a veľmi mi to pomohlo. Mentálne aj fyzicky. Už len ovlažiť pery, alebo ma upokojiť, držať za ruku. Zdravotnícky personál má na sále dosť inej roboty. Takže za mňa áno, mal by byť.“ (Miroslava, 39)
„Ešte to nemusím riešiť, lebo rodinu teraz nezakladáme. Kolegovia v práci už niečo pospomínali z pôrodnice. Keď bude partnerka chcieť, tak tam budem.“ (Maco, 24)
„Keď vedel byť pri počiatočnej výrobe dieťaťa, tak nech je aj pri konečnej. Môj to prvé nestihol, ale to druhé a tretie sme odrodili spolu. Za to mu dodnes ďakujem, lebo nebola to pre mňa malina.“ (Naďa, 51)
Pokračovanie na ďalšej strane.
