V 19. a 20. storočí neboli v Anglicku práva žien práve obľúbenou témou, ona sa im napriek tomu hrdo venovala celkom nenásilnou zbraňou, perom.
Počas svojho života napísala deväť románov, z ktorých najvýraznejšie boli K majáku (To the Lighthouse, 1927), Pani Dallowayová (Mrs. Dalloway, 1925), Orlando (Orlando: A Biography, 1928), Jakubova izba (Jacob's Room, 192) a Vlny (The Waves, 1931).
Z asi päťsto autorkiných esejí a poviedok pre rôzne časopisy najviac zarezonovala „Vlastná izba“ (A Room of One's Own, 1929). Niektoré z jej diel sú dodnes súčasťou výučby o modernizme.
Nemenej bolo zaujímavé aj jej súkromie v dospelosti. Virginia bola lesbička, ale svoju sexuálnu orientáciu ukrývala za manželstvo (1912-1941) so židovským literárnym redaktorom Leonardom Woolfom (†88). Viac ako len priateľský vzťah udržiavala s anglickou spisovateľkou a feministkou Vitou Sackville-Westovou (†70).
Obe sa stretli v roku 1923 a stali sa milenkami, hoci Vita bola vydatá a mala dvoch synov. Vzťah oboch žien inšpiroval Woolfovú k napísaniu románu Orlando, ktorej hlavná postava bola založená práve na Vite.
Virginia zo sveta odišla predčasne vo veku 59 rokov. Vinou hlbokých depresií a prebiehajúcej Druhej svetovej vojny (a strachu o životy seba a manžela, keby Británia s nacistami prehrala) sa 28. 3. 1941 utopila v blízkej rieke Ouse pri dedine Rodmell. Bitka o Britániu pritom oficiálne skončila už pol roka predtým.
Jej urna s popolom je zakopaná pod brestom v záhrade domu Monk's House v Rodmelle.
Zachovala sa aj originálna nahrávka spisovateľkinho hlasu. Bola súčasťou rozhlasového vysielania BBC z 29.4. 1937.
