Šikovnú, úspešnú, talentovanú športovkyňu, diaľkoplavkyňu Karolínu Balážikovú Dubčákovú vyhnali podmienky v slovenskom športe za hranice, do susedného Maďarska. Odtiaľ sa vybrala do USA, kde naďalej pláva a študuje.
Kto ťa najviac z rodiny podporuje? Za kým sa vyberieš, keď máš zlý deň, keď niečo nevyšlo podľa tvojich predstáv?
Moja mamina prejavila vždy najväčšiu podporu od vstávania na ranné tréningy, cez sedenie nekonečné hodiny poobede na bazéne, až po podporu v odsťahovaní sa za lepšími podmienkami.
Okrem nej som našla oporu aj v americkom trénerovi Jasonovi, ktorého som mohla počas dňa hocikedy navštíviť v kancelárii a zdieľať s ním buď čo ma trápilo, alebo naopak, čo sa mi v ten deň podarilo.
Ja potrebujem šport k tomu, aby som si oddýchla, aby som sa uvoľnila, odreagovala. A ešte knihy. A posedenie s kamarátkami. Alebo dobrú večeru s manželom. Čo dokáže dokonale uvoľniť Karolínu Dubčákovú?
Mňa dokáže uvoľniť, keď sa na malú chvíľu zastaví svet. Poteší ma káva s rodinou alebo kamarátmi, pri ktorej sa vieme porozprávať alebo len tak pozerať do neznáma.
Aké sú tvoje plány a ciele v tomto roku?
Čaká ma veľa času stráveného v bazéne. (smiech)
Na záver preč od športu, hravo by si sa uživila ako modelka. Stačí sa na teba pozrieť a človek vie aj to, že o záujem chalanov si nemala nikdy núdzu. Si dospelá, rodičia ťa už strážiť nemusia, predpokladám však, že to stále robia (asi ako každý rodič). Máš čas popri náročných tréningoch a súťažiach na súkromný život? Veď vieš, randenie, kino, večera, romantické prechádzky, výlety cez víkendy…
Nie je voľného času veľa, no nájdu sa víkendy a dokážem ísť na večeru alebo na prechádzku do mesta s mojimi kamarátkami z tímu. V Budapešti moja obľúbená forma relaxu je, keď si vyzdvihnem zabalenú večeru, ktorú neskôr na lavičke pred parlamentom zjem počas západu slnka.
