Chce to obrovskú dávku odvahy priznať sa s niečím takýmto. Napriek tomu si naša čitateľka, ktorú nazveme Patríciou, svoj život po tom všetkom, čo zažila, nakoniec upratala.
Nepozornosť
Totálne som tomu nechápala, plakala, prosila ho o vysvetlenie, ale on ma len chladne od seba odtlačil a povedal, že ho to so mnou už nebaví, že som ho prestala priťahovať a chce svoj život zmeniť.
S poslednými zvyškami hrdosti som teda narýchlo podpísala papiere a naložila veci do auta. Nevšimla som si, že som podpísala aj to, že sa vzdávam akéhokoľvek nároku na Mirov majetok. Takže som prišla aj o auto a karty, všetko. Zostali mi len veci na oblečenie, topánky a kabelky.
S plačom som nastúpila do taxíku len s piatimi kuframi (viac sa nezmestilo) a obvolala všetky kamarátky. Iba jedna z nich mi ponúkla miesto na prespanie, aj to len na týždeň, keďže mala deti a muža. So svojou rodinou som nemala nikdy dobrý vzťah a peniaze na nájom som tiež nemala. Hoci som zopár kabeliek predala, nebolo to nič moc a po mesiaci prespávania na hoteloch som skončila na ulici.
Z depresií a zrútenia sa mi pomohol až jeden človek, ktorý mi ponúkol prácu upratovačky s možnosťou prespávania. Dnes sú to dva roky a ja pracujem, ako čašníčka v reštaurácii a bývam v podnájme. Nič v živote už viac neberiem, ako samozrejmosť.
