Nájsť k sebe vhodného partnera nebolo nikdy ľahké. Ale máme dojem, že v ostatných rokoch je tento problém ešte výraznejší. Navyše sa týka mladšej aj staršej rozvedenej či ovdovelej generácie.
„S druhým mužom som sa zoznámila na inzerát v časopise. Každý sme boli z iného mesta, tak to bola celkom zábava. Prišiel za mnou autom, ukázala som mu naše mesto, on ma pozval na večeru. Nebol celkom môj typ, ale bol galantný a vtipný, tak som mu dala šancu. Už sme spolu vyše 25 rokov.“ (Valika, 73)
„Našli sme sa v MHD. Išla som načierno a nabehli revízori. Zjavne to vytušil, stihol cvaknúť nový lístok a podal mi ho. Zachránil ma tak pred pokutou aj samotou. Stačilo vynechať jeden spoj a celý môj život by bol iný“. (Martina, 26)
„Na dovolenke v Turecku, keď mi prekladal na recepcii sťažnosť na izbu. Naštvaná som to potrebovala „spláchnuť“ a rád mi robil parťáka aj v tom. Večer sme išli spolu na hotelový program, a od druhého rána sme boli zamilovaným párikom. Mojim rodičom sa páčil, tak som bola dvojnásobne spokojná“. (Karin, 31)
„Bola som jeho študentkou na univerzite. Najprv sme to skrývali, po promóciach sme vyšli s pravdou von. Pred rokom ma vymenil za mladšiu študentku, odvtedy som sama“. (Miška, 37)
„Poznali sme sa od detstva, ale nikdy sme spolu nič nemali. Stačilo sa zaseknúť na hodinu vo výťahu v našom baráku. Cítila som sa tam s ním bezpečne, zabával ma starými historkami celú dobu čo nás dostávali von, a aj som zabudla, že sa za iných okolností by som zomierala do strachu. Na „odmenu“ som ho pozvala domov na kávu... a nejako sa to stalo.“ (Jana, 29)
