Bola milovaná, obdivovaná ale rovnako tak aj nenávidená. Jednoznačne ale bola jednou z neprehliadnuteľných žien argentínskej histórie 20. storočia.
Obraz Evity ako „matky národa“ ale naštrbili informácie, že na druhej strane nemala problém spreneveriť časť štátnych peňazí na osobný luxus. Koľko je z toho pravda, už asi nemá význam zisťovať.
Mala ambície, politické plány a zvažovala aj kandidatúru na viceprezidentku. Osud však chcel inak.
Evita zomrela v bolestiach na rakovinu krčka maternice ako 33-ročná. Na jej pohrebe v Buenos Aires sa zúčastnili milióny smútiacich ľudí.
Tri roky po jej smrti sa uskutočnil v Argentíne vojenský prevrat, ktorý zvrhol jej manžela – prezidenta Juana Peróna. Vojenská chunta potom dlhých šestnásť rokov ukrývala jej rakvu s telesnými ostatkami na neznámych miestach, aby sa nestala pútnickým miestom odporu voči novej vláde a armáde.
V roku 1971 nakoniec armáda priznala, že Evita je po viacnosobných prevozoch a striedaniach úkrytov pochovaná v talianskom Miláne pod menom María Maggi. Po ďalšom vojenskom prevrate v roku 1976 ju odovzdala nová vojenská chunta rodine Duarte. Tá ju uložila do rodinnej hrobky na cintoríne La Recoleta v Buenos Aires, kde sa nachádza dodnes.
K filmu Evita (1996) naspievala Madonna ústrednú pieseň Don´t Cry For Me Argentina.
