Ako sa mamine troch synov, ktorá má denne plné ruky práce, darí nevzdávať svojich snov? Ľubka Dóšová zhmotnila svoje predstavy o krajčírskej dielničke s hlbokým vnútorným svetom, v ktorej vznikajú kúsky inšpirované láskou...
Mnoho ľudí dnes hľadá spôsoby, ako uľaviť svojej psychike. Toto sa javí ako celkom účinný antistres. Nehovoriac o tom, že pomáha planéte…
Presne tak. Šitie je terapia. Keď sa pozerám veľa hodín na ihlu, ako sa hýbe v stroji, je to terapeutické. Možno preto som sa ešte ako mama troch detičiek nezbláznila. (smiech)
Zvlášť upcyklácia je krásna kreatívna činnosť. Ja mám veľmi bohatý vnútorný svet a neskutočnú predstavivosť, ktorá vedie nožnice v mojich rukách. Nebojím sa strihať. Keď kus oblečenia pokazím, skončí v taburetke. Ale keď nechám svoju fantáziu strihať a zošívať, vznikajú unikáty. To je na upcyklácii to najkrajšie. Nikto neušije rovnaký kus ako ja.
Spomínaš taburetky. Ďalší unikátny projekt v tvojej réžii…
Volám ich pufky. Sú vyrobené z inak nevyužiteľného textilu – kúsky nití, malé kúsočky látok, poškodené materiály, obnosené… Ak ich nepredám, zvyčajne ich darujem škôlkam, knižniciam, rodinným komunitným centrám, rôznym OZ a podobne.
Šiješ aj z nových látok?
Áno, ale iba na zákazku. Totiž, nechcem, aby som vytvorila ďalšie oblečenie, ktoré niekde stojí a nik ho nenosí. To je posledné, čo tento svet potrebuje.
Z nových materiálov šijem napríklad oblečenie na dojčenie. Tak to vlastne celé začalo. Že mi také chýbalo, keď sa narodil môj prvý syn.
Navrhla si takzvané "Kojošaty"…
Presne tak. Pretože keď žena dojčí, potrebuje mať pohodlné oblečenie, v ktorom je dojčenie pohodlné a na verejnosti diskrétne. Lebo šťastná mama sa rovná šťastné dieťa. Testovala som ich dlho, až mi dodali odvahu pustiť sa do toho a plniť si môj veľký sen. Šiť. Pre ľudí.
Na základe tvojich skúseností, myslíš si, že je náročnejšie upcyklovať ako vyrábať nové oblečenie?
Na novú látku je ľahké položiť strih, vystrihnúť, lebo je tam dosť miesta, ušiť a hotovo. Upcyklovanie je náročnejšie, pretože často sa tam strih nedá napolohovať. Ale podľa mňa to stojí za to. Jedinečnosť, kreativita, úcta k tomu, čo už niekto vyrobil. To sú asi hlavné dôvody, prečo je upcyklácia moja vášeň.
Niekedy mám toľko nápadov, že by som potrebovala, aby mal deň aspoň 40 hodín. Často na ne zabudnem a už sa nevrátia. Ale niekedy sa mi nedarí vytvoriť nič „pekné“ aj mesiac.
Povedz, ako sa dá upcyklovať popri troch deťoch?
Nebudem klamať, je to náročné. Často. Založiť si firmu a budovať ju dnes znamená nielen ovládať remeslo, ale byť aj marketér, účtovník, fotograf, trhovník, predajca, obchodník, písať posty, točiť videá…
No a potom je tu to samotné šitie. Vymyslieť strih, odskúšať, niekedy aj niekoľkokrát. Upravovať, šiť… A popri tom domácnosť, deti, škola, krúžky a ešte chcem aj tráviť nejaký čas s mojim mužom. Inak aj on šije a veľmi ho to baví. (smiech)
Musíš byť veľmi zorganizovaná.
Áno, mám super time management, ale mám aj super deti. Odkedy som mamou, som iný človek – lepší. Som vnímavejšia, voči sebe, ale aj svojmu okoliu. Som trpezlivejšia.
S mužom sme fanúšikovia rešpektujúceho a vnímavého rodičovstva. K našim deťom sa snažíme pristupovať ako k rovnocenným partnerom. Niekedy mám pocit, že oni mňa naučili viac ako ja ich. Sú také čisté, úprimné. Keď ich nechám byť samým sebou, všetko je jednoduchšie. Do všetkého ich zapájam. Často šijú som nou.
