Vplyv „zlatého syna kinematografie“ spôsobil v kultúre 60. a 70. rokov nevídané vlny.
Nový začiatok
Písal sa rok 1960 a svetlo sveta uzrel film režiséra Federica Felliniho s názvom „La Dolce Vita“ (Sladký život). Mastroianni sa vďaka úlohe novinára-playboya stal vyhľadávanou hviezdou celkom zaslúžene. Jeho ohromnú hereckú vierohodnosť a „úzky“ čierny oblek na mieru okamžite pritiahol pozornosť medzinárodného publika.
A všimol si ho aj Hollywood. Cenu Akadémie za Najlepšie kostýmy si v roku 1962 odniesol spolupracujúci filmový scénograf Piero Gherardi a éra uhladených, dobre oblečených elegánov bola definitívne zahájená.
Mastroianni v romantických uličkách Ríma s očarujúco krásnou Anitou Ekberg.
„Sladký život“ zobrazuje zvrátené hodnoty sveta bohatých v ostrom kontraste s obyvateľmi Ríma z opačného konca sociálnej hierarchie. (Meno jedného z fotografov – Paparazzo – sa stalo synonymom pre bulvárnych fotografov, pozn. red.)
Pokračovanie na ďalšej strane.
