Onkologickí pacienti nie sú rovnakí, no cesta každého z nich má niekoľko spoločných znakov: silu, nádej, vytrvalosť a odhodlanie bojovať...
Ako veľmi ti rakovina zmenila životosprávu? Ješ, piješ, funguješ inak?
Radili mi, čo jesť, čo piť, chceli mi predať jadierka, také - onaké lieky... Zo začiatku som si dala poradiť, ale stopla som to, pretože som začala byť nervózna, že mám na niečo chuť a nemôžem si to dať.
Dnes sa neobmedzujem. Ak mám chuť na vyprážané, sladké, alebo pivo, tak si doprajem, ale vždy s mierou.
A čo myseľ? Máš pocit, že diagnóza z teba urobila iného človeka?
Choroba mi zmenila celý život a áno, aj moje myslenie. V prvom rade som si určila priority. Naučila som vnímať život. Učím sa brať všetko pozitívne a ak príde niečo zlé, aj v tom hľadám plusy.
S rakovinou žiješ už trinásty rok. Ako sa cítiš teraz?
Vyhliadky boli viac než zlé. Šanca, že sa dožijem 40-tky skoro nulová, ale už mám za sebou 50-tku. Som neskutočne vďačná za život. Aj keď prechádzam už druhou recidívou (MTS pľúca), som v paliatívnej liečbe a prognóza bola, že sa nedožijem Vianoc, stále som tu a každý deň ďakujem môjmu anjelovi.
Čaká ma ešte minimálne 30 rokov života, pretože tak som si to naplánovala (smiech). Veď som sa práve stala babkou, tak nech ma poznajú aj vnúčatá a možno stihnem aj pravnúčatá.
Aktuálne pomáhaš ľuďom s onkologickými diagnózami v Pacientskej poradni v Prešove. Čo im z tvojho pohľadu pomáha najviac? Čo ich upokojí, povzbudí, motivuje bojovať?
Myslím, že si najviac vážia to, že v tom nie sú sami, môžu sa s nami rozprávať o bolestiach, o svojich pocitoch, o umieraní, o smrti... Vždy ich upokojí, že poznáme odpovede na ich otázky, pretože sme si prešli tým istým, čím si v tejto chvíli prechádzajú oni.
Riešime aj praktické otázky, na čo majú nárok, kde čo vybavia, a radíme aj v oblasti stravovania a celkového nastavenia. Je toho veľmi veľa a som hrdá, že som súčasťou tohto vzácneho projektu.
S akými otázkami sa stretávaš najčastejšie?
"Vyliečim sa? A prečo práve ja?" Boja sa bolesti, boja sa, že nezaberie liečba, majú strach, ako ich prijme okolie a samozrejme, premýšľajú o smrti.
