Šikovnú, úspešnú, talentovanú športovkyňu, diaľkoplavkyňu Karolínu Balážikovú Dubčákovú vyhnali podmienky v slovenskom športe za hranice, do susedného Maďarska. Odtiaľ sa vybrala do USA, kde naďalej pláva a študuje.
Karolínka zrejme úspech dostala do vienka. Pláva, no popritom študuje medzinárodné vzťahy a politické vedy na Univerzite v Indianapolise. Nedávno stážovala u poslanca Európskeho parlamentu, Ivana Štefanca. A áno, môže sa stať, že raz bude Slovensko úspešne reprezentovať v politickom svete. Takýchto šikovných, inteligentných žien v politike treba mať viac!
V rozhovore sa dozviete:
- Odkiaľ má tú nekonečnú lásku k vode?
- Aké extrémy zažila počas plávania?
- Čo všetko musela ako tínedžerka obetovať?
- Prečo odišla športovať do zahraničia?
- Ako sa udržiavala vo forme počas pandémie?
- Kto ju najviac z rodiny podporuje a ako oddychuje?
- Aké sú jej plány a ciele v budúcnosti?
Baletky, gymnastky, krasokorčuliarky, tanečníčky. To sú sny malých dievčat. Ale diaľkové plávanie? Na základe čoho si sa tak rozhodla, odkiaľ tá nekonečná láska k vode?
Celé sa to začalo v prvom ročníku, keď ma mamina prihlásila na plávanie, aby môj čas v školskej družine bol efektívne využitý. Trénerka plaveckého klubu ihneď zbadala môj talent a zároveň som si veľmi rýchlo vodu obľúbila. K diaľkovému plávaniu a otvorenej vode som sa dostala až neskôr ako 16-ročná.
Či už bazénové alebo diaľkové plávanie, nekonečnú lásku k vode je vždy zložité opísať slovami. Zbožňujem ten pocit, keď som obklopená počas každého záberu a nadnášaná vodou. Plávanie mi umožňuje sústrediť sa len na žblnkanie vody v uchu a na moje vlastné myšlienky.
Diaľkové plávanie patrí medzi tie najnáročnejšie športové disciplíny. V podstate ťa ohrozujú súperky vo vode – toto budeš musieť asi čitateľkám vysvetliť, ale ani poveternostné podmienky nemusia byť ideálne. Zažila si už aj extrémy vo vode?
Každý kontaktný šport je náročný, no v diaľkovom plávaní k tomu kontaktu dochádza počas rýchleho plávania. Predstavte si koľko energie vás to stojí, keď strávite zopár hodín na kúpalisku vo vode. Už len udržať sa na hladine vody počas plávania si vyžiada poriadny kus energie, nehovoriac o tom, že súperky sa snažia vylakťovať a vykopať si ideálnu pozíciu v pretekárskom poli.
Diaľkové preteky sa konajú vonku na jazerách, v moriach alebo oceánoch. Veľa teda závisí od počasia. Čím silnejší je vietor, tým väčšie sú vlny. Počas plávania proti vlnám si človek uvedomí aký je slabý voči prírode, keďže je treba vynaložiť niekoľkokrát viac energie na trati.
Bolo niekoľko nepriaznivých okolností, no dva extrémne preteky vždy zostanú v pamäti. Na Majstrovstvách sveta v Južnej Kórei sme plávali počas začínajúceho sa tajfúnu. Viditeľnosť na bójky bola minimálna, vlny boli obrovské a kvôli dažďu tréneri premokli do niekoľkých minút.
Opačný extrém som následne zažila v Katare (Doha). Teplota vody sa vyšplhala na 32 stupňov, čo prekračovalo povolenú teplotu vody zo zdravotných dôvodov, avšak pretek sa napriek tomu odštartoval.
V roku 2019 si sa stala diaľkoplavkyňou roka, patríš medzi najlepšie športovkyne Slovenska a tí, ktorí sa vyznajú, dobre vedia, čo všetko si musela pre úspech obetovať. Asi taký bežný život tínedžerky nehrozil…
Ako každý športovec, musela som ja ale aj moja rodina veľa obetovať kvôli plávaniu. Ako tínedžerke mi iste prišlo ľúto, keď spolužiačky mali program po škole a ja som išla na tréning.
No mne mamina vždy pripomínala, že na také zážitky ešte bude veľa času a priestoru v budúcnosti, ale navrch budem mať zážitky z medzinárodných pretekov, ktorými sa nie každý človek môže pochváliť.
Vďaka plávaniu sa mi podarilo precestovať kus sveta a umožnilo mi reprezentovať Slovensko na medzinárodných podujatiach.
