Príbeh Evy je dôkazom, že zázraky sa dejú...
Začalo to únavou. Nasledovala dýchavičnosť, bolesti na hrudníku, bolesti chrbta, potila som sa. Celý život som cvičila, aby som sa udržala vo forme, Keď som po približne 10 schodoch nemohla dýchať, rozhodla som sa ísť k lekárovi.
Vyšetrili mi srdce aj chrbticu. Všetko vyzeralo normálne. Kontrola mala byť o týždeň, medzitým röntgen pľúc. Výsledok – moje vnútornosti obsypali škvrny. Išlo o rakovinu pľúc štvrtej fázy. Všetci v miestnosti, vrátane lekára, začali plakať.
V tom čase som mala 35 rokov. V živote som nefajčila, neustále som sa hýbala, zdravo som jedla a v mojej rodine sa žiadna rakovina, aspoň pokiaľ viem, nevyskytla. Podľa lekára som mala len 2% šancu na prežitie – väčšina pacientov s mojou diagnózou „odíde“ už v priebehu prvého roka. V podstate, medzi riadkami mi jasne naznačil, že zomriem.
Išla som na toaletu, zamkla dvere, kľakla som si na kolená a modlila sa, aby sa o mňa Ten, na ktorého som od pohrebu mojej matky kašľala, o mňa postaral a dal mi potrebnú silu.
