Nikdy sa netajila tým, že život na Slovensku nie je podľa jej predstáv. Môže za to politická situácia, grobiani v parlamente, papalášizmus, konzervativizmus, prístup k lekárom a k učiteľom, aj ďalšie veci, ktoré u nás nefungujú. A v neposlednom rade počasie, miluje totiž teplo a more. Adriána Lajdová je už v Egypte! Natrvalo!
Z Káhiry ste sa presťahovali do Hurghady. Učíš na tamojšej škole angličtinu, kúpili ste si psa, v záhradke pestujete samé dobroty. Táto idylka chce už len deti…
Áno, Káhira je mesto miest a skutočne ten neustály hluk a trúbenie áut je šialené. Nehovoriac o počasí, časté hmly a smog. Ja som vždy chcela bývať pri mori a Egypt má najlepšie počasie na juhu a Hurghada je známa 340 slnečnými dňami v roku. Učím len jedného študenta, tínedžera zatiaľ, je to príjemná súkromná americká škola.
Náš rotvajler, Tristan je naším miláčikom, je naším priateľom, spoločníkom. Záhradku sme vlastne zobrali hlavne pre neho, ale je to osviežujúce mať svoj trávnik a môcť si vypestovať len jeden riadok reďkovky alebo paradajok či koriandra, mladej cibuľky, teraz sme zasadili aj jahody, mango stromčeky aj papričky.
Venuje sa tomu hlavne Shady a ja pozerám. Tým, že sa tu dá pestovať celoročne aj mango a exotické plodiny, je to úžasné. Na Slovensku by ma to ani nenapadlo a hlavne nemala som k tomu vzťah. Tu sa mi to páči, máme záhradníkov, ktorí sa len základne starajú o polievanie či trávnik a ostatné si Shady robí sám.
Čo sa týka potomstva, to je uzatvorená kapitola a skutočne deti nechceme, nakoľko vidíme kde tento svet speje, ale najmä nikdy som k tomu neinklinovala. Mňa by jednoducho materská dovolenka zabila a otrávila. Teraz ma veľa matiek a ľudí znenávidí, ale poviem to otvorene, nepotrebujem sa rozmnožovať, aby som žila naplno a s láskou a šťastne.
Je to pre mňa obeta, ktorú by som nechcela podstúpiť, pretože som veľmi zodpovedný človek a viem si predstaviť, že by som vlastne pristupovala k tomu až nadmieru zodpovedne a zabila zase iné aspekty môjho charakteru a života. Poznám x ľudí bytostne nenaplnených a stratených, ale s mnohými deťmi…
Nebola by si však jediná, ktorá by sa stala mamou po štyridsiatke. Spomeňme len Moniku Beňovú alebo aj zahraničné celebrity, ako Janet Jackson, Naomi Campbell, Cameron Diaz a ďalšie.
Ďakujem, zahraničné celebrity sa asi neskoro spamätali. Ja už nemám len po 40-tke, ja som doslova za zenitom, ale cítim sa na 30 a užívam si to. Milujem slobodu a nenávidím režim a prispôsobovanie sa, a to je vlastne celé materstvo, prispôsobovanie sa a robenie až šialených kompromisov veľmi dlho v živote. Pre mňa je život krátky a milujem pocit bezstarostnosti. Znie to sebecky, ale ja to vnímam takto.
Je tvoj život v Egypte iný? A vôbec, nie je život s Egypťanom, ktorý má možno iné hodnoty, iný pohľad na svet, komplikovanejší?
Môj život v Egypte sa zmenil dosť oproti životu v Európe, ale smerom k lepšiemu. Chodím na dlhé prechádzky, trávim mnoho času na vzduchu, čo sa nedá v Európe pri mojom nastavení, keďže neznášam chlad, zimu a vietor. Môžem sa kúpať v bazénoch a v mori takmer 9 mesiacov v roku, čo je úžasné.
Áno, život s Egypťanom je zložitejší v mnohých otázkach a nielen kultúrnych, ale to je skôr o jeho charaktere. Jedlo, režim dňa a všetko je trochu iné, ale zase nie natoľko, že by sa to nedalo zladiť. To isté by sa dialo so Slovákom.
Tu som zistila, že nie sme až tak odlišní. Pohľady na svet sú také rozdielne aj u etnicky homogénnych ľudí, nie je to inou národnosťou. Ale v tomto sme sa zhodli od začiatku, ako chceme žiť a čo chceme v budúcnosti a pristala som na kompromis mať Tristana, čo sa dá zvládať.
Čo ti najviac zo Slovenska v Egypte chýba? Plánuješ sa sem ešte vrátiť? Alebo si sa zariadila tak, že sem budeš chodiť len na návštevy?
Najviac mi chýbajú niektoré chute a samozrejme, rodina a kamošky. Ale v dnešnom online svete a s tou našou zaneprázdnenosťou, aj to sa dá kompenzovať a na Slovensko vždy chodím na pár mesiacov. Ja nič neplánujem a nikdy nebudem, možno sa vrátim a znova odídem, možno už natrvalo nie.
Skutočne závisí od situácie a od vývoja vzťahu, nikdy nikto nevie, či sa nerozídu dvaja Petržalčania či Dúbravčania. Nie je to o národnosti. Je to skôr o nastavení, o tých kompromisoch, čo sa neustále omieľajú. Ja nemám nastavené v sebe niečo, ako domov navždy a len tu a tam. Vytvárame si v sebe domov a okolo seba, či už vzťahmi alebo postojom, okolím, takže moja najbližšia destinácia sa môže stať mojím domovom.
Milujem Taliansko, aj ich kuchyňu a Talianov, je mi to blízke a trochu ovládam aj taliančinu. Takže ak sa budeme sťahovať, alebo ja sa budem sťahovať, tak do Talianska, čím južnejšie tým lepšie, kvôli počasiu a podnebiu. Alebo ešte prichádza do úvahy Španielsko a Portugalsko.
Vykročila si do neznáma a vyšlo ti to! Riskovať sa oplatilo. Takže moja posledná otázka znie: si šťastná, je to niečo, o čom si roky snívala?
Neviem či mi to vyšlo, ale je to úžasná životná skúsenosť so všetkými problémami a so všetkými kompromismi, čo s tým súvisia. Je to odvážne, no na druhej strane, načo sme inak na svete, ak nič nevyskúšame. Áno, aj sa popálime. Človek nemá ani tušenie čo sa stane o rok či dva. Mám výhodu, že môžem pracovať kdekoľvek.
Riskovať sa oplatí, pretože aj keď sa popálite, tú skúsenosť vám už nikdy nikto nezoberie a ste o čosi múdrejší. Nemám rada ľudí, ktorí nič nezmenia, neskúsia, aby sa náhodou nepopálili. Ale áno, keď to všetko zhodnotím, vyšlo mi to. Som šťastnejšia, ako na Slovensku, nie čo sa týka partnerstva, partnerstvo vás nemá robiť šťastnejším, ale má vás formovať a máte spolu rásť a skúšať.
Som šťastnejšia, že žijem inak a zdravšie. Snívala som o mori a slnku, toho je v Egypte požehnane a nehovoriac o čerstvom ovocí a zelenine, či na našej záhradke alebo na poliach v Egypte. Žijem pokojne, mimo ruchu veľkomesta. To sa mi páči, najmä v tejto dobe je to upokojujúce.
