Stručne môžeme povedať, že bulímia je jedným z typov porúch príjmu potravy. Osoby, ktoré ňou trpia, dokážu zjesť obrovské množstvo jedla za krátky čas a v snahe zabrániť priberaniu následne vyvolajú vracanie.
Musí byť veľmi náročné vyvrátiť také obrovské množstvo jedla.
Extrémne náročné! Poviem to sproste, ale „skúsené bulimičky“ poznajú mnohé zlepšováky, ktoré im tento šialený proces uľahčia.
Napríklad?
Ak predtým vypijete pohár vody, všetko ide ľahšie.
Nepomohlo by priestor, v ktorom si žila, „vyčistiť“ od nezdravých jedál? Veď, kde nič nie je, nie je ani pokušenie...
Nie. Garantujem vám, že všetky bulimičky to skúsili. Výsledok je, že sa napcháte hocičím, čo máte doma. Pamätám si, že som do seba ládovala hrniec bielej ryže, lebo nič iné okrem nej som doma nemala. To falošné potešenie dokáže priniesť akékoľvek jedlo, stačí, že ho máte veľa.
Ako si sa cítila tesne po vracaní?
Príšerne je slabé slovo. Pohľad do zrkadla desí. Mala som opuchnutú tvár, krvou podliate oči, roztrasené ruky a otrasne nafúknuté brucho. Depka, ktorú vyvoláva pocit zlyhania je neznesiteľná. Po každom vracaní som si sľubovala, že to bolo naposledy.
Asi nebolo...
Nie a dovolím si tvrdiť, že keby som sa v tom čase nezamilovala do úžasného chlapa, nebola by som dostatočne motivovaná niečo zmeniť.
Zaznamenala tvoja rodina a priatelia, že máš problém?
Myslím, že nie. Moja rodina žila na opačnej strane republiky a počas návštevy som to vždy nejako ustála – alebo som vracala, keď som bola v dome sama.
Ďalší problém, ktorý bulímia prináša, je likvidácia vzťahov. Bola som extrémne nervózna, nechcela som k rodičom cestovať z dôvodu, že mi na to prídu, nehovoriac o všetkých tých dobrotách, ktoré mama kvôli môjmu príchodu vždy vypekala. Hnevala som sa na ňu, že mi škodí, no pravdu som jej povedať nechcela, tak ako to mala, do riti, vedieť?!
Keď si na to spomeniem dnes, mám slzy v očiach. Bulímia je začarovaný kruh, ktorý dokáže všetko zničiť. Telo, ducha, rodinu, vzťahy...vezme vám úplne všetko.
Ako dlho si bola bulimičkou?
Približne tri roky.
