Po vysokej škole začala sympatická Silvia pracovať pre jednu z najznámejších leteckých spoločností. V rozhovore s nami zdieľala tie najlepšie zážitky a zároveň sa podelila o rady, ako sa stať letuškou.
Ako vyzerá deň letušky?
Začína skoro, pretože najvyššie percento letov z letiska v Abu Dhabi odlietava po polnoci, okolo druhej ráno. Keď som mala napríklad let do Londýna, ktorý štartoval o 2:30 miestneho času nadránom, tak som sa už o 23:30 začala obliekať do uniformy, spravila si mejkap podľa predpísaných štandardov leteckej spoločnosti a zbalila si pracovné veci.
Polhodinu po polnoci po nás prišiel firemný minibus, ktorý cestou zobral aj kolegov na iné lety a všetci sme smerovali do brífingového centra, kde sme sa stretli s kolegami, s ktorými sme mali v ten deň pracovať. Prebehla kontrola pasov, preukazov, dokladov potrebných k letu a informácie o hosťoch.
Potom prišiel kapitán s prvým dôstojníkom, ktorý nám dal informácie o lete. Neskôr sme sa presunuli k lietadlu, na palube mal už každý z nás svoju pozíciu a dvere, ktoré bude operovať.
Pred každým letom si každý rieši svoju časť kabíny, kontroluje sedadlá, bezpečnostnú výbavu, čistotu, v kuchynke sa kontroluje počet jedál, a to, či sú funkčné zariadenia. Na toto všetko sme mali asi 15 minút, preto je potrebné pracovať rýchlo a dôsledne.
Potom sme už len stáli na svojich miestach, vítali hostí, pomáhali s hľadaním správneho sedadla, poprípade ponúkali vodu. Keď boli všetci bezpečne usadení, tak sme robili tie klasické veci, ktoré vidíte robiť letušky pred odletom. Po vzlietnutí a dosiahnutí určitej výšky, sme sa väčšinou prezuli do pohodlnejších topánok, nainštalovali postieľky pre bábätká, odomkli toalety a začali s prípravou servisu.
Niekedy sme podávali len jedno jedlo, inokedy sme mali za let aj 5 servisov. Na tzv. „Ultra long flights“, ktoré presahovali 10 hodín, má letuška aj povinný odpočinok počas letu, ktorý trvá najčastejšie v rozmedzí od 2,5 do 4,5 hodiny. Vtedy sa polovica letušiek poberie do špeciálnej miestnosti zamknutej na kód s oddelenými lôžkami, prezlečie sa do čierneho pyžama a zaslúžene odpočíva.
Po pristátí sme zbierali deky, kontrolovali kabínu, prípadne nahlasovali zabudnuté predmety. Znova sme si obuli vysoké opätky, saká, nasadili klobúčiky a prešli letiskom k batožine, vzali si svoje kufre a odišli na súkromný autobus smerujúci priamo do hotela.
Je starostlivosť o letušky, ich pohodlie, súkromné lietanie a ubytovanie nadštandardná? Alebo naopak?
V Etihad Airways je. Spoločnosť sa o vás, ako o svojho zamestnanca, stará. Zabezpečuje vám bezplatné ubytovanie v Abu Dhabi, ktoré sa stáva vaším dočasným domovom.
Ďalej vám hradí tréning, uniformy, odvoz na letisko, či hotel, poskytuje zdravotnú starostlivosť a poistenie. Hotely, v ktorých trávite čas, sú minimálne štvorhviezdičkové. V Abu Dhabi, máte zdarma prístup do posilňovní a bazénov, ktoré patria aerolínii.
A ak sa preukážete dokladom zamestnanca spoločnosti, je veľa miest, pláží, klubov, barov a reštaurácií v rámci hlavného mesta, v ktorých je vám automaticky poskytnutá zľava.
Ovplyvňovalo tvoj bežný život aj ich striktné náboženstvo?
Priznám sa, že prvé týždne som si netrúfla dať na seba krátke nohavice, či tričko na ramienkach. No časom si uvedomíte, že vás za to nik neukameňuje.
Tzv. Emirati, teda praví lokálni obyvatelia, tvoria len 10% obyvateľstva, ostatní sú prisťahovalci. Miešajú sa tu rôzne národnosti. Samozrejme, prevláda islam a podľa toho sa tu dodržujú isté pravidlá.
Napríklad alkohol kúpite len v špeciálnych obchodoch a potrebujete mať licenciu na nákup. A také bravčové mäso budete hľadať v potravinách zbytočne. Prvé týždne som si tiež zvykala na hlasné modlitby, ktoré sa púšťali o piatej ráno z mešít a opakovali sa päťkrát za deň.
Iným je tu aj Ramadán – svätý mesiac, počas ktorého je pre veriacich islamského náboženstva zakázané požívať pitie a jedlo, kým svieti slnko, modlitby sú intenzívnejšie, reštaurácie a kaviarne sú cez deň zatvorené a na pláži nesmie hrať hudba.
Z rešpektu voči ľuďom, ktorí držali pôst, som sa snažila nepiť vodu na verejnom priestranstve, avšak stalo sa mi, že som si občas na pláži zašla na toaletu a tam zjedla jablko a vypila fľašu vody.
Keď porovnáš život v Abu Dhabi a na Slovensku aké vidíš ty sama pozitíva a naopak negatíva?
Milujem teplo, takže prvé pozitívum je určite teplé počasie a druhým je pocit bezpečnosti. Kriminalita je prakticky minimálna, keďže v Spojených arabských emirátoch sú tresty veľmi prísne. Po meste sa môžete bez strachu pohybovať aj v neskorých nočných hodinách. Ulice sú pomerne plné v každú hodinu, po cestách jazdí viac taxíkov, než súkromných áut a o pomoc môžete poprosiť prakticky hocikoho.
Z negatív by som spomenula asi len chýbajúcu prírodu. Hoci tu nájdete parky a krásne udržiavané záhrady s palmami, ale chýba taká tá ozajstná príroda – lesy, hory, rieky, a to čo je také typické a bežné pre Slovensko.”
Čo by si poradila ženám, ktoré by si chceli túto prácu vyskúšať?
Ak sa viete plynule dohovoriť v angličtine, nemáte obavy z iných kultúr, z lietania, ste spoločenský typ, dokážete vziať zodpovednosť za svoje činy a uvedomiť si, že strávite istý čas bez rodiny, či priateľov, skúste to.
Na pohovore komunikujte, nebuďte prehnane sebavedomé, neskáčte druhým do reči, akceptujte odpovede svojich kolegov a vždy si premyslite, čo poviete. Neočakávajte, že budete úspešné hneď na prvý raz. Odmietnutie vezmite s nadhľadom, keďže na konkurz môžete ísť opäť.
Prečo si sa rozhodla s prácou letušky skončiť? Čo by ťa motivovalo robiť ju znova?
Rozhodol o tom pozitívny tehotenský test a keďže by som sa po mesiacoch nezmestila do uniformy, tak som s prácou skončila. (úsmev) Robím si srandu, samozrejme. Všeobecne ak letuška otehotnie, preruší sa jej práca a s dieťatkom po narodení môže ostať v Spojených arabských emirátoch kde dostáva finančné prídavky, pretože je stále zamestnancom spoločnosti.
Po istom čase je však potrebné, aby prešla opätovnou, skrátenou prípravou, absolvovala preskúšanie a nastúpila opäť do práce, ak sa rozhodla v lietaní pokračovať. Môj prípad to však nebol, keďže som si nevedela predstaviť mať dcérku v miestnej škôlke a vidieť ju vyrastať ďaleko od rodiny.
Za 5-10 rokov si viem lietanie, ako svoju prácu predstaviť znova, ale už nie pre spoločnosť, ktorá by sídlila v cudzej krajine, pretože by som sa tam musela odsťahovať aj s dcérkou.
Na záver prezraď, čo ti tvoja práca letušky dala?
Lety mi dali veľa. Trvalo mi asi rok, kým som sa na palube cítila sebavedome, nerobila som si ťažkú hlavu z toho, kto bude lídrom letu, či bude kabína poloprázdna alebo je let preplnený.
Neobávala som sa prípadnej prvej pomoci, ak prišlo hosťovi nevoľno, mala som odskúšané, ako volať priamo z kokpitu linku prvej pomoci a riešiť zdravotný problém podľa inštrukcií zdravotníka vzdialeného niekoľko tisíc kilometrov.
Ako Cabincrew sme sa naučili kryť si chrbát, navzájom si pomáhať a uvedomiť si, že hoci túto osobu vidím prvýkrát v živote, v prípade pohotovosti a ohrozenia jej možno zachránim život na úkor vlastného. A naopak.
Vďaka práci letušky som bola hrdá na to, že som mala možnosť byť súčasťou obrovského tímu šikovných ľudí, ktorí boli tvárou jednej z najznámejších leteckých spoločností vo svete. Naučila som sa byť zodpovedná sama za seba v cudzom svete, videla krásne miesta, našetrila si peniaze a odniesla super spomienky.
Ešte aj dnes by som bola schopná zavrieť dvere kabíny, zavolať z palubného telefónu kapitánovi, spoznať podľa zvukového signálu prítomnosť dymu na toalete alebo vyťukať kód do špeciálnej miestnosti, kde sa počas dlhých letov odpočíva, nenápadne si ľahnúť na jedno z lôžok a nerušene spať. Ale pssst…
