Aj známeho psychológa, spisovateľa a happytariána Aleša Bednříka zasiahla pandémia. Jeho názor na očkovanie a opatrenia je však jasný a priamy.
Psychológ Aleš Bednařík ponúka odborný názor na pandémiu z hľadiska medziľudských vzťahov, ktoré dostávajú v tejto dobe poriadne zabrať.
V rozhovore sa dozviete:
-
Ako riešiť odlišné názory na Covid v rodine a konflikty medzi partnermi
-
Návod, ako sa počas lockdownu nezblázniť
-
Ako je možné udržať vzťah na diaľku
-
Čomu sa v rozhovoroch o Covide s blízkymi radšej vyhnúť
-
Ako neupadnúť do depresie a nájsť šťastie
V čom vidíš najväčší psychologický problém ľudí počas pandémie?
“Po prvé - aktuálne sa delíme na dve skupiny. Jedna skupina čelí pandémii priamo, v zmysle, že musí robiť závažné rozhodnutia. Či už ide o rozhodnutia politické, ekonomické, ale hlavne aj lekári, ktorí sa venujú chorým a často nervóznym pacientom.
Podľa mňa to majú najťažšie tí, ktorí sa nestarajú iba o seba, ale hlavne o druhých. A potom sme tu my, tí ostatní. Tu naozaj záleží na tom, ako veľmi sa pandémia dotkla človeka. Buď sú to tí ľudia, ktorí majú doma deti, alebo tí, ktorí sú na home office.
Chápem, že toto môže niekto znášať ťažšie, keďže každý máme nejaké očakávania. Chceme chodiť do práce, chceme, aby boli deti v škole. Je to celé o našich očakávaniach, ktoré sú aktuálne nenaplnené, a to spôsobuje napätie a stres.
Dôležité je vedieť, ako sa vyrovnať s týmto stresom, z ktorého veľká časť je spôsobená tým, že situácia, do ktorej sme sa dostali nebola zapríčinená nami – ľuďmi, ale priniesla ju pandémia. Ten lockdown, prácu z domu, tú domácu výučbu.
Ja som napríklad človek, ktorý zostal doma, prišiel som o veľkú časť príjmov a učím sa s tým žiť. Napriek tomu nerozmýšľam o ľuďoch v zlom, jedine o tých, ktorí sa mohli dať očkovať a nedali sa.
Preto najväčší problém vzniká, keď nie sme schopní akceptovať veci, ktoré nemáme pod kontrolou - prežívame nenávisť a negatívne emócie voči ľuďom a situáciám, o ktorých si myslíme, že nám zapríčinili zhoršenie života.
Druhý problém môže byť, že časť starších ľudí to uviedlo do osamelosti. A nakoniec tretí psychologický problém je negatívnosť zapríčinená konšpiračným rozmýšľaním a obviňovaním niekoho, alebo niečoho, kto mi zámerne ubližuje. Aj keď toto je sebaklam.”
