Nie je prvá, ani posledná! Výborná lekárka Marianna Tiefenbacher bola zo stavu slovenského zdravotníctva znechutená natoľko, že sa chytila prvej možnej príležitosti a odišla pracovať aj žiť do Nemecka.
Mala si niekedy možnosť vyskúšať lekársku starostlivosť v Nemecku aj z opačného konca – teda ako pacientka?
Ako pacientka som bola v Nemecku dvakrát, pri dvoch pôrodoch. Bolo to každý raz v inej spolkovej zemi, prvýkrát Thüringen, druhýkrát Bayern, kde žijeme aj teraz. V nemocnici človek nikdy nie je extra rád, nie je to dovolenka, nie je to ani doma.
Vybavenie a zariadenie úplne obyčajných izieb v Nemecku je však omnoho lepšie. Za také izby sa na súkromnej klinike na Slovensku platia nemalé peniaze. Malo by to byť však úplne normálne a dostupné v každej pôrodnici.
Pacient má v Nemecku omnoho väčší komfort. Čo nie je zanedbateľné, keďže je v nemocnici z nejakého dôvodu. Cíti sa zle, má bolesti, bojí sa, je sám. Niekedy aj niekoľko týždňov. Ale aspoň sa kvôli sprche nemusí trepať na druhý koniec chodby a zdieľať ju s plným oddelením pacientov. Aspoň si môže v rámci stanovenej diéty vybrať jedlo. Vie si diaľkovým ovládaním nastaviť sklon postele.
Možno to znejú ako maličkosti, ale pre niekoho, napríklad v terminálnom štádiu ochorenia, je to najmenej, čo by mal mať k dispozícii.
Dva roky sme žili, aj stále žijeme v zovretí koronavírusu. Odkladajú sa zákroky, ktoré pacienti nevyhnutne potrebujú, MOM-ky sme mali na každom kroku, testovalo sa nezmyselne, dokonca sa našli milióny aj na absurdnú očkovaciu lotériu. Chýbajú lekári, sestričky, nemocnice sú v žalostnom stave, sem však milióny akosi neprúdia… Takto to funguje aj v Nemecku, alebo len my sme taká malá krajina skazených „zázrakov“?
Ja mám osobne pocit, že v Nemecku je všetko tak viac zosynchronizované. Na Slovensku máme riadny bordel, pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Unáhlené nepremyslené rozhodnutia.
A rozhodnutia sa, bohužiaľ, často neopierajú o odporúčania vedcov a odborníkov. Pre niekoho je volebný hlas dôležitejší ako život a zdravie voliča…
Ako vidíš „kovidovú“ situáciu z pozície lekárky? Niektorí totiž tvrdia, že to netreba umelo nafukovať, sú tu aj horšie choroby s väčšou úmrtnosťou, no koronavírusu sa dostalo dobré PR-ko…
Treba sa vždy snažiť zachovať triezvu myseľ a ostať nohami na zemi. Žiadna panika nikdy k ničomu nepomohla, na druhej strane, ostať nerozvážny, mávnuť rukou, že však koronavírus je len nejaká chrípôčka, určite nie je na mieste. Koronavírus paralyzoval celý svet na dva roky, treba to brať vážne.
Ešte viac rozdeľovalo spoločnosť očkovanie. Z každej strany sa na nás stále valia dezinformácie, na Slovensku máme nízku zaočkovanosť, veľa ľudí tomu neverí, boja sa možných vedľajších účinkov. Aký je tvoj názor?
Ja osobne nerozumiem tomu, prečo sa ľudia boja očkovania… Očkovanie nám pomohlo eliminovať niekoľko závažných chorôb na minimum. A že je to nový model vakcíny? A čo je na tom?
Keď máme nový model auta alebo telefónu, ľudia sa nebránia ho vyskúšať. Veda dokáže dnes úžasné veci, tak sa netreba diviť, že bol vyvinutý nový typ vakcíny. Niekedy bola aj transplantácia srdca nepredstaviteľná, dnes už to zďaleka nie je také nedostupné.
Ja mám dôveru v organizácie, ktoré kontrolujú liečivá, ich účinnosť a bezpečnosť. Pokiaľ bola vakcína týmito inštitúciami schválená, nemám problém ju podať svojim deťom.
Nehovoriac o štatistikách, ktoré jednoznačne potvrdzujú benefit vakcíny. Vždy môžu byť nežiaduce účinky, rovnako ako existuje riziko, že havarujem, keď sadnem do auta.
U nás bola už spoločnosť natoľko polarizovaná, že sa antivaxeri zdravotníkom vyhrážali, dokonca ich v nemocniciach fyzicky napádali. Máte s tým skúsenosti?
Nič také som nezažila a pokiaľ viem, ani moji kolegovia. Je to smutné. Ako môže niekto tvrdiť, že vie viac ako odborník vo svojom obore? Keď mám pokazené auto, idem za automechanikom, ktorému verím. Nebudem na neho kričať a fyzicky ho napádať, keď mi povie, že mám pokazený karburátor. Jednoducho mu verím.
Rovnako, keď mám choré deti, poradím sa s pediatrom. Napriek tomu, že som sama lekárka, nie som však pediater. Kde berú ľudia tú istotu, že vedia všetko najlepšie? Lepšie ako človek, ktorý sa tým zaoberá celý život dlhé hodiny denne?
