Dnešní muži panny nechcú: Svetlana čelila pred sexom ZVLÁŠTNEJ otázke na telo, toto by odrovnalo každú

Svoju tvár nevinného dievčaťa som vždy považovala za prednosť a musím povedať, že s anjelským pôvabom sa dá získať skutočne mnoho. Kým v posteli by si 10 rokov rada odpísala každá, v mojom prípade som pohorela na celej čiare!

V tú noc sex visel vo vzduchu. Moje telo bolo ako v ohni. Premáhali ma tie najpikantnejšie predstavy, nemyslela som na nič iné, iba naňho. Jeho dotyky, voňavú pokožku, horúce dlane, zrýchlený tep… Potrebovala som ho konečne cítiť v sebe!

„Je niečo, o čom neviem?“ Zašepkal priamo pred bránami. Zostala som ako obarená. ´To chce akože vedieť, či som panna, alebo čo?´ V šoku som sa zmohla na odpoveď: „čo myslíš?“ a zvalila sa na posteľ. Zostalo ticho. Až som sa nadýchla a rozhodla z nedorozumenia vtipne vyťažiť. „Je to prvýkrát. Problém?“ Scenár dokonalý, no nedokázala som udržať smiech. Dôvod? Výraz jeho tváre. Zdesenie? Údiv? Strach? V tom pohľade bolo všetko!

Hoci nad nami stále viseli otázniky, v tú ranu som nechala prehovoriť telo. Vysadla som naňho a suverénne si ho zasunula až po koreň. Ucítila som extrémne teplo, vnímala jeho stupňujúcu rozkoš, každý pohyb jeho tela. Bol krásny.

Ani som nestihla precitnúť, už ma schmatol za boky a živočíšne ho do mňa zasunul. Pokračoval čoraz rýchlejšie – môj orgazmus bol na dosah.

Padla som na kolená a lačne sa ho zmocnila. Jeho svaly sa napili, dych zrýchlil. Búšil do mňa tuhý bez štipky nehy, ťahal za vlasy, stláčal bradavky… mala som ohromnú chuť kričať! Toľko vášne, eufórie, (lásky?) koncentrovaných na jednom mieste - bolo to tak vzrušujúce a nádherné, že som nedokázala prestať.

Po otázke „kam to chceš?“ dostal jasný signál: túžila som ho cítiť na prsiach. Zdrapla som ho za zadok a nechala naplno vyvrcholiť. Moje telo sa stiahlo a lono akoby začalo horieť. Chcela som ešte viac, bol tak vášnivý!

Nech už si moja polovička túto jazdu vyložila akokoľvek, ja hovorím: na 30-ročnú „pannu“ skvelý výkon. A zároveň užitočná pripomienka toho, aké dôležité je nebáť sa spoznávať veci „do hĺbky“ skôr než vás oklame zovňajšok... (Svetlana, 30)