Každý zadaný človek sa skôr či neskôr stretne so žiarlivosťou. Či už ju sám voči niekomu pociťuje, alebo je jej obeťou. Pritom veľakrát nevinnou.
„S priateľom máme zdravý vzťah, v ktorom si dôverujeme. Žiarlivosť je však niečo, čo asi k láske patrí, no treba vedieť, kde sú hranice.“ (Mel, 28)
„Raz som chodil s o päť rokov staršou babou, a živé peklo. Nebodaj som sa zapozeral o sekundu dlhšie na inú ženu (rozumej celkovo dve), tak išla lavína otázok a výčitiek. Vrcholom bolo, keď som nám v MHD išiel cvaknúť lístky a poprosil som dve zavadzajúce študentky ´Kuriatka dovolíte?´ A ona to počula. Démon z pekla bol vtedy oproti nej mierumilovným anjelikom. Pre mňa to bola povestná posledná kvapka. Ešte v ten deň som si od nej zobral svoje veci a odišiel.“ (Miky, 48)
„Žiarlim minimálne, sme spolu dlho a ani mi na to nedáva partner dôvod. Keď sa však okolo neho nejaká obšmieta a vidím, čo má za lubom, dám jej jasne najavo, že nech si ide kopkať do inej záhradky.“ (Žanetka, 33)
