Každý zadaný človek sa skôr či neskôr stretne so žiarlivosťou. Či už ju sám voči niekomu pociťuje, alebo je jej obeťou. Pritom veľakrát nevinnou.
Ako sú tam v tomto smere naše ženy a muži sme ZA a PRE vás aktívne „vyanketovali“ (strašné slovo, ale hodí sa sem). Naša zvedavá otázka znela „Žiarlite na svojho partnera/partnerku? Ak áno, ako sa to prejavuje?“ Najlepšie získané odpovede máte priamo tu a teraz!
„Nežiarlim. A to som od neho o pár rokov staršia. Už si uvedomujem aj svoje kvality… Som vyrovnanejšia, presne viem, čo chcem, starám sa o seba a pohodlnosť okolo mňa ani neprešla, vybavím všetko čo treba – prácu, deti, domácnosť. Paťo dobre vie, že keby raz šliapol vedľa, balil by si kufre a ťahal by kade ľahšie. Teda ku svojej mamičke. A toho sa bojí ako čert kríža. Ináč ho veľmi milujem, skvelý muž. No je aj pohodlný, možno aj lenivý, aby si hľadal inú.“ (Ivana, 44)
„Aj by som vám jej fotku ukázal, ale hanba mi nedovolí. Vyžrala sa tak, že na pláži má o ňu záujem iba tak ten Greenpeace, aby ju ako veľrybu odtiahli z piesku do vody. Hnevá ma ako vyzerá, ale nič nepomáha, ani po dobrom, ani po zlom. Všetko robím ja, ona nemá žiadne stresy, len sa nudí, a tak vyjedá. Chcem tým povedať len toľko, že naozaj nežiarlim, aj keď ju stále ľúbim.“ (Lukáš, 51)
„Po 20-tich rokoch manželstva je už ťažko hovoriť o žiarlivosti. Poznáme sa úplne vo všetkom, keby zmenil chovanie kvôli nejakej žene, okamžite to zaregistrujem a konám. Takže zatiaľ som v kľude, snáď to tak už zostane.“ (Alena, 46)
„So žiarlivosťou to mám trochu inak. Užívam si, ako všetci darmo slintajú nad mojou sexi ženou. Ona to vie, a pekne jej to zvyšuje libido, ktoré si ja večer užívam. Ďakujem borci.“ (Matej, 40)
