Dovolenku som už potrebovala ako soľ. Vyšťavená fyzicky aj psychicky, a jediné čo by v takom stave dokázalo nanovo nabiť je more. A ešte niečo...
Voľné šaty, uterák na pleci a výbava na slnenie nemohli chýbať. Okolo mňa behali len zaláskované mladé páriky, rodiny s deťmi či postarší ženský pár, kde bol zjavné, že patria k sebe. Zatiaľ nič vhodné pre moje potešenie som nenašla. Ani pri jedle či na pláži. To som poctivo chodila na k moru na východ slnka, aj na večerné párty.
Občas som sa s niekým dala do reči, ale len čisto kamarátsky. Takže zaspávanie bolo len s vlastnou rukou medzi horúcimi stehnami.
Našťastie po pár dňoch prišiel nový turnus. To som pochopila okamžite podľa kriku na pláži. Pred mojím ležadlom sa usadili tri talianske rodiny. Hučali ako splašení, gestikovali do zlámania rúk a ja som si duchu povedala, že na truc už nikdy nebudem jesť špagety. Zlatý účtovník Fantozzi. Ale veľmi rýchlo som im odpustila, keď sa oproti mne rozložil jeden ich svalnatý fešák.
Snažila som sa čítať si knihu, ale nešlo to. Musela som civieť, čo si čoskoro všimol, a veľavravne sa usmial perfektným chrupom. Našťastie som mala čierne plavky, lebo aj moja sexom vyhladovaná ružová kamarátka z toho upustila slzičku šťastia.
