V časoch našich starých mám sa väčšinou stávalo, že žena bola nevinná až do svadobnej noci (teda, ak ženích po alkohole ešte vládal). Postupne sa vek „straty venčeka“ ale znižuje.
„Koncom strednej po jednej párty. Ani neviem ako sa to stalo. Bolo to rýchle a rozpačité. Ďalšie pokusy už dopadli lepšie.“ (Lucia, 41)
„Na výške v prváku sme mali krúžkovicu, a prvým bol pekný spolužiak. Asi dva roky sme potom spolu chodili.“ (Barbora, 46)
„Mala som naozaj horúce prázdniny po maturite.“ (Saška, 30)
„U mňa to bolo neskôr kvôli zdravotným problémov, až po 25-tke. Ale nič som nezmeškala.“ (Dita, 54)
„No. Ešte stále som panna.“ (Majka, 19)
„Krátko po sedemnástke. Bolo to celkom pekné.“ (Soňa, 28)
„Veľmi som sa venovala škole a krúžkom, tak som na chlapcov nemala čas. U mňa to bolo pár mesiacov po 21. narodeninách. To už vodičák som mala skôr...“ (Stanka, 32)
„Mala som čerstvých devätnásť.“ (Martina, 23)
Strata panenstva je vec, ktorú si žena pamätá do konca života. Možno sa z toho chlapca stal neskôr manžel, alebo ho odvial čas k inej. Jedno treba mať na pamäti – nikam sa s tým netreba ponáhľať.
Aj keby ste mali ostať poslednou pannou v triede či v partii kamarátok. To nie je žiadna súťaž „že ktorá skôr.“ Urobte to vtedy, keď budete vnútorne presvedčené, že to naozaj chcete. Panenstvo sa dá stratiť iba raz.
K tomu sa hodí spomenúť starý vtip: „Viete, prečo sa panenská blana nikdy nezrastie? Lebo potom už na to nemá čas.“ Vidíte, nič nezmeškáte. Aj v dnešnej dobe môžete nájsť nevinnú slečnu medzi končiacimi vysokoškoláčkami.
