Vždy s úsmevom na tvári, pripravená podeliť sa o dobrú náladu so svojím okolím, aj v práci, ktorú robí. Stanislava je zdravotnou klaunkou už viac ako 8 rokov.
Spolu s Klaundoktormi ste sa ocitli aj na hraniciach s Ukrajinou. Povedz nám, čo bolo vašou náplňou práce priamo na mieste? Dokázali ste rozosmiať deti a dospelých aj v týchto náročných podmienkach? Ako si to celé ty sama prežívala?
Osobne som na hraniciach zatiaľ nebola, ale od kolegov viem, že to bolo emocionálne náročné. Vidieť utekajúce mamy či starých rodičov s malými deťmi, jednou taškou a nechávajúc na Ukrajine bojujúcich otcov rodín – to je skrátka hrozné.
Práve preto sa náš umelecký riaditeľ už dva dni od vypuknutia konfliktu rozhodol, že klauni sú tam potrební, lebo naším poslaním je prinášať radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Aspoň na chvíľu bolo tak dopriate deťom aj dospelým, aby sa odreagovali a zabudli na svoje trápenie.
Psychické uvoľnenie, ktoré prináša smiech, môže byť v takýchto náročných chvíľach dobrou vzpruhou. Aktuálne zdravotní klauni už nepôsobia na hraniciach, skôr sa sústreďujeme na asistenčné centrá a utečenecké tábory.
Okrem práce klauna si aj pedagogičkou a hráš aj v detskom predstavení. Čo všetky tieto profesie spája? Čo z toho ťa najviac napĺňa? A, ako to všetko stíhaš?
Učím a klaunujem na čiastočný úväzok, takže sa to stíhať dá. S deťmi v ZUŠ sa venujeme tvorivej dramatike, rozvíjame ich umelecké vlohy, ale aj spoluprácu v skupine a hráme divadlo.
S Divadlom Úsmev hráme rodinnú komédiu Magický dom madam Dragany, ktorú sme nacvičili s talianskym režisérom Matteom Destrom. Baví ma posielať radosť ďalej, a to majú tieto moje aktivity spoločné.
Po čom v živote túži taký klaun doktor? Aké sú tvoje ciele do budúcnosti? A čo by chcela ešte dosiahnuť?
Keby som mohla mať nejaké želanie, tak by som si želala, aby v nemocnici neboli deti. Aby boli zdravé a boli doma. Ale keďže tam sú, tak by som si priala, aby bolo všade dostatok zdravotných klaunov a aby naša misia fungovala ešte veľmi dlho.
Napríklad si viem predstaviť klaunov aj v každej čakárni u zubára. Sestrička Viola by si podľa mňa želala novú kabelku alebo snubný prsteň. (úsmev)
Ty sama robíš radosť druhým už niekoľko rokov, čo však robí tebe samej najväčšiu radosť v živote?
Radosť mi robia úplne obyčajné veci – keď vidím, že to, čo robím má zmysel, keď vidím, že sú ľudia na seba dobrí, keď som s rodinou, keď mám čas ísť do lesa, keď pečiem chlieb…
