Michal Páleník sa v relácii Extrémne premeny staral o jedálničky súťažiacich. Aj vďaka jeho radám schudli, zlepšili si zdravie a cítili sa lepšie.
Posledné roky pandémie „rozhádzali“ zaužívaný spôsob fungovania, čoho výsledkom je aj boj s prebytočnými kilami. Čoraz viac sa hovorí o obezite, a to nielen v prípade dospelých, ale aj detí!
V rozhovore sa dozviete:
- Hlavný dôvod prejedania sa počas pandémie
- Na čo si dávať pozor, ak sa stravujete doma
- Čo robiť s dieťaťom, ktoré odmieta zdravú stravu
- Či naozaj existujú skratky na chudnutie
- Ako sa správne stravovať počas choroby
- Ako vyzerá „správny“ jedálniček dospelého a dieťa
V posledných rokoch stúpla ručička na váhe, zdá sa, veľkému percentu ľudí. Aký je podľa teba hlavný dôvod zlého stravovania či prejedania počas pandémie?
“Hlavným dôvodom bol stres a tiež nemožnosť športovať a hýbať sa vonku. Boli sme zavretí doma s deťmi, popritom sme sa snažili pracovať a do toho pripravovať jedlo celej rodine. Mali sme málo osobného priestoru a priestoru oddychovať – nielen fyzicky, ale hlavne mentálne. Uprednostňovali sme čo najrýchlejšie formy stravy v podobe fast food. Navyše, hýbali sme sa menej, čo znamená, že výdaj energie bol nižší.”
Odborník na výživu Michal Páleník je známy tým, že neponúka rýchle, ale predovšetkým účinné riešenia.
V čom je viditeľný rozdiel v strave dospelých a detí? A na čo by si mala každá kategória odhliadnuc od veku dávať väčší pozor?
“Či je rozdiel, záleží hlavne na dospelých. Deti totiž opakujú po dospelých všetko. Ak dospelý jedáva fast food, dieťa nemá dôvod robiť inak. Ak si dá dospelý spomenutý fast food a dieťaťu dá mrkvu a jablko, dieťa si prirodzene časom vyžaduje tiež fast food. Čo vidí, to chce. Rodičia sú pre dieťa najväčším vzorom."
Ako sa podľa teba, ako odborníka, stravujú pracujúci ľudia počas práce z domu? V čom presne vidíš kameň úrazu, ktorý stojí za ich náhlym priberaním? A aký je rozdiel v jedení v práci a jedení doma?
“Kameň úrazu je v tom, že sa zmenili podmienky, na, ktoré sme boli zvyknutí. To malo buď veľmi pozitívny vplyv na životosprávu (ak sa na situáciu pozrieme ako na príležitosť k pozitívnej zmene) alebo – naopak, veľmi negatívny dopad. Boli sme pod väčším tlakom, paradoxne sme mali menej času a životospráva sa nám zhoršila.
Vysvetlím to takto: ak nie sme zvyknutí pripravovať si jedlo počas bežného pracovného dňa, inak tomu nebude ani v prípade práce z domu. Teda, pokiaľ si nepovieme, že využijeme možnosť experimentovať a skúsime si pripraviť niekoľko jednoduchých jedál doma.
Vo všeobecnosti platí, že ľudia zhoršili svoje stravovacie návyky, alebo ich výrazne zlepšili. Málokedy sa stretávam s tým, že zostali v tom istom, ako boli.
Čo sa týka rozdielu – socializácia, prestávky medzi pracovnými stretnutiami, presuny z miesta na miesto (fyzická aktivita) sú typické pre prácu mimo home office, a to všetko má vplyv aj na stravovanie v práci. V práci v skutočnosti toho zjeme energeticky zväčša menej ako doma. Doma uprednostňujeme pohodlnosť a nehýbeme sa. Roky sme zvyknutí, že doma oddychujeme, a to žiaľ formou sledovania TV, trávenia času na PC, vyjedania chladničky či popíjania.
Ak sme doma zároveň „v práci“, máme tendenciu spadať k návykom spájaným s pobytom doma, a teda relaxovať a viac jesť. Navyše, je dokázané, že jedenie popri inej činnosti, akou je napríklad práca na PC, alebo sledovanie TV, spôsobuje, že zjeme viac.
Čo môžu rodičia robiť s dieťaťom, ktoré nemá rado, či dokonca odmieta zdravú stravu? Ako je podľa teba možné naučiť dieťa zdravšie jesť?
“V určitých štádiách dospievania sa môžu chute líšiť, avšak ak dieťaťu nedáte hranolky a vy ich tak isto nebudete jesť, nebude ich jesť ani dieťa. Vypestujte v deťoch návyk, že jesť zeleninu a ovocie je normálne a budú to robiť.
Neodmeňujte deti sladkosťami. Vytvoríte tak u nich návyk, že ak spravia niečo, čo chcete, dostanú sladké. Vytvoríte v nich logické spojenie “spraviť niečo dobré = sladkosť” a “sladkosť = niečo dobré”. Dajte dieťaťu čo najviac príkladov toho, ako by sa malo stravovať tým, že sa budete stravovať zdravo aj vy.
Ak už je dieťa naučené na nesprávnu stravu, začnete so zdravšími zmenami v strave postupne. Nezdravé potraviny im dávajte čoraz zriedkavejšie a nahrádzajte ich zdravšími alternatívami.
Napríklad, ak dieťa jedlo chipsy 5x týždenne, začnite mu ich dávať 3x týždenne, v menšej porcii a 2x mu dajte slané tyčinky. Nasledujúci týždeň dajte chipsy už len 2x týždenne a v menšom množstve, ku tomu slané tyčinky 1x týždeň a 1x mu dajte tyčinky so sezamovými semienkami.
Postupne sa tak dopracujete od najnezdravších a energeticky bohatých polotovarov ku zdravším alternatívam. Skúste napríklad nakrájať cuketu na tenké kolieska, dať na ne plátok šunky, trošku mozzarelly a posypte grilovacím korením. Následne dajte zapiecť na 15-30 min a máte zdravé “chipsy”. Zmeny robte hlavne postupne, nie nárazovo.”
