Monike diagnostikovali RAKOVINU v pokročilom štádiu: Nevládala som už ani uvariť obed, môj syn zúfalo plakal, vedel, že toto nemusím prežiť

"Keď bol môj syn piatak na základnej škole, jedna z jeho spolužiačok mala nádor na mozgu a zomrela. Toto vedel môj syn o rakovine; že zabíja,“ uvažuje Monika 10 rokov potom, čo musela svojmu 11-ročnému synovi povedať, že má rakovinu.

Chemoterapia zo mňa urobila celkom iného človeka, bolo mi neustále zle a prudko som schudla. Stále som dokázala samostatne fungovať, no obed som už navariť nemohla – jedlo pre mňa a moje dieťa zabezpečovala sestra.

„Veľmi si želám, aby výskumy čoskoro priniesli nové spôsoby liečby, ktoré dajú onkologickým pacientom nádej na dlhší a kvalitnejší život," hovorí Monika. Zdroj: Istock

Môj syn bol čoraz tichší. Zašla som do jeho školy a požiadala riaditeľku, aby naňho dozrela. Mala som pocit viny, za to, čo doma vidí – zúboženú matku, ktorá odrazu rieši iba samu seba. Moje emocionálne zrútenie ovplyvnilo môj vzťah nielen so synom, ale aj s manželom, ktorý sa od nás v tú ranu definitívne odstrihol. 

Svoju situáciu som časom prijala. Veď, všetci na niečo zomrieme. Mala som ix recidív, ale prežila som. V mojom prípade som dokázala prekonať tie najdivokejšie očakávania. Som na seba hrdá.