Stretli sme sa po tme, na rohu tichej ulice na predmestí Bratislavy. Hoci vlhké, ponuré prostredie ledva osvetľovala pouličná lampa, Eva mala nasadené čierne slnečné okuliare...
Pollitrovka či sedemdecka?
To je jedno. Ak bola litrovka, vypili sme aj tú.
Manžel pil s tebou?
Áno, častokrát sme si dali večer poldeci. Lenže, kým on – dvojmetrový stokilový chlap – si ani nevšimol, že niečo vypil, ja som bola (v začiatkoch, pozn. red.) po dvoch „šotoch“ vodky úplne na mol.
Kedy si si uvedomila, že máš problém?
Viem to od začiatku. Dobre som vedela, že nerobím správnu vec, najmä keď som si uvedomila, že nie je dňa, kedy by som si nedala aspoň pivo. Často som sa v úvode utešovala tým, že mám nad sebou kontrolu, že sa predsa nespíjam do stavov, kedy by som si nič nepamätala. Ale alkohol nie je prospešný v nijakej miere. Naozaj v nijakej. Vždy so sebou prináša istú mieru nebezpečenstva, či už pitím zaháňate úzkosť alebo nie.
Tvoj manžel pije ďalej?
Nie, snaží sa mi pomôcť.
Kedy si sa rozhodla, že vyhľadáš pomoc?
Ja som ju doteraz nevyhľadala. Vlastne, mám terapeutku, ktorú som začala navštevovať v celkom inej veci a teraz prirodzene preberáme aj tento problém. Viem, že nerobím správnu vec, ale ešte stále mám pocit, že to nejako zvládnem. Sama.
Označila by si sa slovom „alkoholička“?
Áno.
Tak na čo, preboha, čakáš?!
Čakala som túto otázku. Prepáč, ale neodpoviem.
