Stretli sme sa po tme, na rohu tichej ulice na predmestí Bratislavy. Hoci vlhké, ponuré prostredie ledva osvetľovala pouličná lampa, Eva mala nasadené čierne slnečné okuliare...
Ak by som mala opísať, čo som v momente nášho prvého kontaktu cítila, povedala by som „strach“. Alebo, lepšie povedané – „obavy“ z toho, čo dokáže s človekom narobiť boľavá duša. A tú má Eva rozdrvenú napadrť…
V rozhovore s Evou sa dozviete:
- Čo prinúti človeka, ktorý nikdy nepil, siahnuť po poháriku.
- Ako sa buduje závislosť a aké množstvo alkoholu Eva v začiatkoch vypila.
- Kedy si uvedomila, že má problém.
- Čo cíti po vytriezvení.
- Prečo dodnes nevyhľadala pomoc.
- Čo by jej v trápení pomohlo.
Čo prinúti maminu dvoch malých dcér siahnuť po poháriku tvrdého alkoholu?
Musím povedať, že tvrdým alkoholom to nezačína. Naliala som si večer víno v úvahe, že si ho po celom dni zaslúžim. Vtedy mi stačili doslova tri glgy a moje vnútro zalialo teplo. Nasledovalo uvoľnenie a fantastická nálada, až sa mi nechcelo ísť do postele.
Mnohých naopak alkohol utlmí. Naozaj ti víno po celom dni nespôsobovalo únavu?
Nie. Nikdy. Poriadne „naliata“ som dokázala fungovať aktívne celú noc. Práve naopak, ak som si šla ľahnúť, nemohla som zaspať. Pamätám si na zopár príšerných noci, ktoré som v depke celé prebdela.
Koľko pohárikov ti v začiatkoch takpovediac „stačilo“?
Spočiatku jeden, neskôr som mala dlhé obdobie s dvoma, maximálne troma pohármi vína. Akéhokoľvek. Nezaujímalo ma, či stojí 3 eurá alebo 20 eur. Vlastne mi ani nechutilo.
Máš manžela a dve rozkošné dcérky. Dosť dôvodov na to zatiahnuť ručnú brzdu.
Áno, ja viem. Lenže takto jednoducho to nefunguje. Stačí, že si po behaní smädná. Prídeš domov, dáš si plechovku desiatkového piva. Okamžite sa ťa zmocní povznesená nálada. A to ťa núti dať si ešte niečo „navrch“. Prakticky, v našej domácnosti nevydržala fľaša tvrdého alkoholu viac ako tri dni.
