„Je prirodzené, že erotická masáž vytvára medzi klientom a masérkou určitú intimitu, v dôsledku čoho vzniká túžba po objatí či nežnom hladení. Takéto dotyky tolerujeme,“ stojí na stránkach viedenského luxusného salóna, ktorého tajomstvá odhaľujeme vďaka Petre v nasledujúcich riadkoch.
V akých cenových reláciách sa jednotlivé masáže pohybovali?
Najlacnejšia masáž bola za 130 €, najdrahšia za 200 €. Záležalo od minutáže a typu. No a každá masáž bola vždy ukončená „hand jobom“.
Vysoliť 200 € za to, aby ťa niekto vypočul a objal, je taká malá ľudská tragédia…
Súhlasím. Ale je pravda, že s našimi dievčatami sa veľmi dobre komunikovalo na akékoľvek témy. Boli mimoriadne sčítané a scestované. Zároveň platilo, že čo si za dverami pracovnej izby povedali, nikdy nevyliezlo von. Osobne si pamätám príbeh klienta, ktorý sa sám staral o chorú mamu, bol prepracovaný a veľmi unavený. Jednoducho sa k nám chodil iba vyrozprávať.
Ide podľa teba o neveru?
V týchto témach som veľmi konzervatívna. Odpoviem – vadilo by mi to. Ale neverou v pravom slova zmysle by som to nenazvala.
Hovoríš, že ste fungovali na systéme objednávok. Stalo sa ti niekedy, že ťa na recepcii prekvapil náhodný okoloidúci – vopred neobjednaný?
Áno. Väčšinou išlo o zákazníkov, ktorí k nám zavítali prvýkrát. Tí si mohli vybrať spomedzi dostupných dievčat, ktoré sa im odprezentovali takpovediac „naživo“ v spodnej bielizni.
Navštevovali muži salón v prestrojení?
Pár z nich sa maskovalo šiltovkou. Filozofia salónu však bola postavená na maximálnej diskrétnosti, preto ak aj náhodou prišlo naraz viac klientov, mali sme mechanizmy, vďaka ktorým sa navzájom nestretli. Neraz som zákazníkov vypúšťala von požiarnym schodiskom a je pravda, že niekedy som už nevedela, ako ich mám zoraďovať. (smiech)
Salón v centre Viedne by ste si počas prechádzky mestom nevšimli. „Klientov som navigovala k zvončeku pri dvoch stromčekoch.“ Smeje sa Peťa, pričom hovorí, že diskrétnosť je v tejto brandži jedným z kľúčových atribútov prežitia.
Čo vedie podľa teba ženu k tomuto typu práce?
Ide o rôzne príbehy. Napríklad úvahy študentky: je rozdiel tvrdo makať za 1 200 € mesačne v potravinách a zarobiť 1 200 € za pár dní a popritom stíhať študovať. Aj keď ide o fyzicky náročnú prácu, je rozhodne príjemnejšia ako dokladanie škatúľ.
Jedna Rumunka to robila kvôli svojmu dieťaťu, pre ktoré chcela zabezpečiť lepší život. Ale mala som v tíme aj dievča, mimochodom Slovenku, ktorá masírovala čisto pre radosť. Práve ona bola jednou z tých, ktoré zarábali najviac. Ruska, prekrásna žena, ovládala 4 jazyky, mala dva vysokoškolské diplomy, precestovanú hádam celú Európu a vidíš, aj tak ju to dotiahlo sem.
Treba povedať, že tento biznis nie je iba o masérkach. Súčasťou tímu bola aj super pani upratovačka – Chorvátka, vyštudovaná učiteľka, ktorá vo svojej krajine zarábala tak málo, že radšej drhla podlahy v rakúskom „bordeli“.
