Stručne môžeme povedať, že bulímia je jedným z typov porúch príjmu potravy. Osoby, ktoré ňou trpia, dokážu zjesť obrovské množstvo jedla za krátky čas a v snahe zabrániť priberaniu následne vyvolajú vracanie.
Problém vzniká v hlave – v pokrivenom telesnom obraze a falošnom sebapoznaní. Záchvaty jedla sú zväčša sprevádzané nezdravým a vysoko kalorickým jedlom s cieľom „uľaviť si“ (mnohé pacientky tento stav opisujú ako „moment, kedy sa im rozbúcha srdce“). Falošný pocit úľavy však strieda pocit viny, ktorý následné vracanie ešte znásobí.
Emma je žena, ktorá sa z bulímie vďaka silnej motivácii dostala sama, nie každý má však to šťastie. Rozhovor, ktorý nám pod podmienkou zachovania anonymity ponúkla je sčasti neuveriteľný, presne ako objem jedla, ktorý dokázala zjesť.
„Bolo to ako drogová závislosť. Všetok svoj čas som trávila plánovaním, ako sa nerušene prežrať. Bývala som sama, čo mi dávalo možnosť ´opustiť sa´ takmer kedykoľvek, horšie to bolo počas návštevy mojich rodičov,“ spomína Emma.
V rozhovore sa dozviete:
• Čo bolo spúšťačom Emminej poruchy príjmu potravy
• Čo všetko dokázala naraz zjesť
• Ako bulímia neničí len vnútro, ale aj vzťahy
• Kde máme ako spoločnosť problém
• Ako prebieha zotavovanie
• Čo sa deje s telom bulimičky po vracaní
• Čo by Emma odkázala všetkým mamám
Emma, spomenieš si na moment, kedy si prvýkrát zo strachu z priberania vyvrátila jedlo?
Úplne zreteľne. Bola som na seba extrémne náročná. Celý život som mala pocit, že mám široké boky a veľké stehná, napriek tomu, že okolie tvrdilo opak. Dokázala som cvičiť celé hodiny a takmer nič nejesť. Pamätám si časy, kedy som fungovala na jednom 150 g bielom jogurte ráno, 200 g cottage cheese na obed a večera bola uhorka.
Prostredie, v ktorom som pracovala bolo toxické a moje milostné vzťahy tiež za veľa nestáli. A tak to prišlo. Pamätám si, ako som sedela v prázdnom byte, v rukách som držala 100 g čokoládu a hovorila som si, že ju celú zjem. Úplne jasne si vybavujem celé vety, ktorými som sa vtedy chlácholila – veď, keď ju vyvrátim, nič sa mi nestane. Bolo to presne naopak.
Dokázala by si jednoznačne povedať, čo bol hlavný spúšťač tvojej bulímie?
Asi nie, môj problém vnímam v širších súvislostiach. Napríklad, keď mi otec v detstve povedal, že „nežer, lebo neprejdeš cez dvere“ alebo fotka z volejbalového zápasu zo základnej školy, na ktorej som o poznanie „väčšia“ ako spolužiačky.
Dokázala si bez problémov vyvolať prvé vracanie?
Keď to robíte prvýkrát, nejde to samozrejme hladko. Ale za krátky čas zistíte, že nutkanie na vracanie "nebolí" ako keď máte chrípku alebo ste chorý. A tak to urobíte.
Čo si jedla počas bežného dňa?
Ráno a v práci takmer nič. A večer – stačilo, že mi udrel do očí balík čipsov a bolo vybavené. Prúser je, že pri ňom to nekončí. Žalúdok má predsa oveľa väčšiu kapacitu, a tak nasledoval chleba s lekvárom, Nutella na posedenie, rezeň s ryžou z nedele, jednoducho čokoľvek, kým som nemala pocit, že mi praskne brucho.
